Sára má od malička problémy so zrakom. Jej hendikep rodinu začal trápiť ešte viac, keď mala nastúpiť do prvého ročníka. Do úvahy prichádzala jedine špeciálna škola pre slabozraké a nevidiace deti v Levoči . Tá je však od ich domu vzdialená viac ako 180 kilometrov. Pre Sáru by to znamenalo bývať na internáte, odlúčiť sa od rodičov a vídať ich len cez víkendy.
Riešením bolo nakoniec zakúpenie špeciálnej lupy, ktorú používa Sára v škole. Mohla tak ostať pri rodičoch a navštevovať základnú školu s kamarátmi vo svojej obci.
Rozhovor s mamičkou Máriou
Odkedy sa začali prejavovať u Sáry problémy so zrakom?
Prvé komplikácie nastali u Sáry už okolo prvého roku. Všetko si dávala tesne pred oči. Keď sa naskytla možnosť vyšetrenia zraku, hneď sme ju využili. Naše podozrenie sa, bohužiaľ, potvrdilo a nasledovala návšteva očnej ambulancie.
Ako sa vám podarilo vyrovnať s tým, že vaše dieťa nie je úplne zdravé?
Na začiatku sme museli prijať fakt, že naše dieťa je takmer slepé a trpí ochorením, ktoré sa bude neustále zhoršovať. A to bolo naozaj veľmi ťažké. Nedá sa s tým vyrovnať, nech si nahovárame čokoľvek. Jednoducho kráčame ďalej a veríme, že sa jej stav nebude zhoršovať až tak rýchlo, že jej zrak vydrží a v dospelosti bude môcť podstúpiť operáciu.
Ako vám zišlo na um zapojiť sa do Grantového programu Dôvera?
O programe som sa dozvedela od známej. Žiadosť sme podali v jesennom kole v roku 2013 a dostali sme sa medzi podporených žiadateľov. Následne sme dostali finančný príspevok. Zakúpili sme dcérke špeciálnu lupu a umiestnili ju do školy. Je to drahá pomôcka, ktorú si slabozrakí pacienti za normálnych okolností hradia v plnej výške.
Páči sa Sáre v škole?
Sáre je tretiačka v základnej škole v Kunerade a veľmi sa jej tam páči. Napriek mnohým zdravotným komplikáciám je z nej šikovná žiačka a dobre sa učí. Najlepšia je v matematike. Pre nás je najdôležitejšie, že Sára ostala pri nás, je plnohodnotne integrovaná v kolektíve a jej škola dokonca spolupracuje so špeciálnym pedagógom pre nevidiacich a slabozrakých.
