Beh od Tatier k Dunaju: Ženy sú rýchlejšie, ako si myslia

Ako sa pripraviť na štafetový beh z Jasnej do Bratislavy, ako sa počas neho nestratiť a čo čaká účastníkov v tomto roku, hovorí organizátor behu od Tatier k Dunaju Miloš Zágoršek.

Publikované: 13. 04. 2015

Beh Od Tatier k Dunaju má 345 km, aká je vaša skúsenosť: je iba pre výborných bežcov alebo ho zvládnu aj obyčajní „hobbíci“? Aké kritériá by mali spĺňať členovia tímu?

Rozhodne je to hobby beh, každý bežec beží „len“ 8 až 12 km, aj keď trikrát s odstupom 8 až 10 hodín. Pozície v tíme nie sú rovnocenné, kapitán tímu môže určiť poradie bežcov tak, aby slabším prislúchala jednoduchšia pozícia v tíme. Ak je bežec schopný zabehnúť 10 km pod 60 minút, tak je schopný zabehnúť od Tatier k Dunaju.

Stalo sa vám počas predošlých ročníkov, že ho nejaký tím nedokončil? 

Veľmi ma teší, že zatiaľ všetky tímy dobehli do cieľa. Aj keď sa našli jednotlivci, ktorí pre zranenie museli odstúpiť, ostatní členovia tímu chýbajúceho bežca zastúpili a preteky dokončili.  Najviac niektorých bežcov zaskočil horský úsek, ktorý bol orientačne náročnejší, ale napriek zdržaniu do cieľa dobehli všetci.

Vlani sa práve na horskom úseku zopár bežcov „stratilo“ – ako sa dá takému zdržaniu predísť? Čo odporúčate pretekárom pri orientácii v teréne?

Základ je mať dobre naštudované svoje úseky trate, prípadne bežať s mapou úseku, ktorú dávame bežcom k dispozícii. Ak je niekto zvyknutý používať GPS prístroj, môže si doň trať nahrať a bežať s ním. Nedá sa spoľahnúť len na značenie trate a navigátorov. Blúdeniu sa dá predísť tým, že bežci nepodcenia prípravu, niektorí bežci si dokonca pred behom idú zabehnúť svoje úseky v rámci tréningu.

Je na takéto preteky potrebný nejaký špeciálny tréning?

Určite je vhodné počas tréningu sa čo najreálnejšie priblížiť k tomu, čo bežci zažijú na pretekoch. Napríklad ísť si zabehať dvakrát počas jedného dňa, prípadne si vyskúšať beh potme s čelovou lampou a podobne.

Aké je to bežať v noci, je trať bezpečná?

Beh v noci je pre mnohých nakoniec tým najväčším zážitkom. Osobne by som odporúčal sa toho nebáť, objektívne nebezpečenstvo nie je väčšie ako na denných úsekoch. Samozrejme, pre pokoj všetkých v tíme je možné mať sprievodcu, napríklad na bicykli.

Čo je pri tomto štafetovom behu najdôležitejšie, teda základ úspešného dobehu?

Najdôležitejšia je tímová práca a dobre zvládnutá úloha kapitána tímu. Ten by mal rozumieť pravidlám, poznať trať a bežcov vo svojom tíme, aby ich vedel správne koordinovať a dával im komplexné informácie, ktoré potrebujú. Potom môže vzniknúť správny „teamspirit“ a všetkým sa beží ľahšie.

Po zdravotnej stránke to pretekári ako zvládajú? Treba sa vyzbrojiť náplasťami na otlaky či stačia osvedčené, dobre padnúce tenisky?

Celkovo bežci zvládajú preteky veľmi dobre, najviac následkov sme zaznamenali, paradoxne, na úsekoch, kde je dlhý beh z kopca. Odporúčal by som preto bežcom nepodceňovať beh dolu kopcom a zbytočne to „neprepáliť“. Najmä tým, ktorí majú ťažkosti s kolenami alebo chrbticou. Na pretekoch je, samozrejme, zdravotná služba, ktorá bežcom ošetruje drobné zranenia, ale nemôže byť pri každom okamžite, preto je vhodné, aby každý tím bol pripravený zabezpečiť si ošetrenie prípadných úrazov vo vlastnej réžii.

Tímy musia vopred nahlásiť svoje časy na 10 km, aby sa odhadol ich príchod do cieľa. Aká je vaša skúsenosť – preceňujú svoje sily alebo sú tímy naopak skromné a podcenia svoje výkony?

Počas prvého ročníka sa stalo, že nahlásenie časov nebrali niektorí vážne a bežali výrazne rýchlejšie. Museli sme ich potom na trati zastaviť, čo určite nie je veľmi prijemné. V minulom roku už takýto prípad nenastal. Myslím si, že väčšina bežcov sa snaží nahlásiť čo najreálnejšie časy, aj keď sa nájdu stále „špekulanti“, ktorí si chcú nechať „rezervu“. Ak to ale preženú, hrozí im diskvalifikácia. Zaujímavý jav sa objavil v kategórií žien, kde v pomere k nahláseným časom väčšina bežala rýchlejšie ako zvyšok bežcov, teda dalo by sa povedať, že ženy trochu podceňovali svoju výkonnosť.

Stretli ste sa aj so špekulantami, ktorí chceli podvádzať? Aj pri prvých ročníkoch Tour de France si niektorí experti pomohli nasadnutím do vlaku či auta...

Je to už asi v ľudskej povahe, hľadať si cesty, ako si veci zjednodušiť. Každý účastník pretekov má však právo podať protest proti porušeniu pravidiel. Keď sme mali taký prípad naozaj podložený, tím dostal penalizáciu. V každom prípade , ak si aj niekto takto „pomohol“, podvádzal hlavne seba samého a oberal sa o to, čo mu účasť na pretekoch mohla dať.

Čo za tie tri ročníky pretekov na vás urobilo najsilnejší dojem?

Pre mňa osobne je najsilnejší dojem vidieť pribiehať každý tím do cieľa. Vidieť na nich všetko to úsilie, ktoré vložili do toho, aby preteky absolvovali, a skutočnú eufóriu, že to už majú za sebou. Moje uznanie má tím, ktorý už po dva roky mal jedného člena nevidiaceho a zabezpečil si fungovanie tak, aby preteky mohol absolvovať.  Z pohľadu športového výkonu sú pre mňa úctyhodné časy najrýchlejších bežcov v kategórii ELITE a až nepochopiteľný výkon sólo bežcov.

Akú spätnú väzbu dostávate od pretekárov ? Čo ich najviac prekvapilo, s čím vôbec nepočítali?

Spätná väzba je pre nás veľmi dôležitá. Väčšinou je pozitívna, ale o to viac si vážim, keď si niekto dá námahu a napíše aj konštruktívne pripomienky a návrhy na zlepšenie. Časté sú odkazy týkajúce sa dobre značenej trate. Bežcov zatiaľ asi najviac pozitívne prekvapila a potešila podpora zo strany polície.

Chystáte na rok 2015 nejaké novinky pri pretekoch?

Chystáme, ale zatiaľ sme ich nezverejnili.