Gregor Sorgerova web.jpg
Aký vplyv môže mať na mladých ľudí domáca izolácia, keď nie sú možné fyzické stretnutia?

Podľa môjho názoru to majú najťažšie prváci na vysokých školách alebo nováčikovia na pracovnej pôde. Práve preto, že online svet ich zachytil práve v momente, keď vstúpili do iného sveta. Prechod zo strednej na vysokú je dosť veľký krok a prvý ročník na vysokej škole je veľmi náročný. Druhá skupina sú mladí dospelí, ktorí sa dostávajú na pracovný trh. Po prvý raz sa dostávajú zo školského prostredia na pracovný trh a online svet im túto situáciu vôbec neuľahčuje.

Prečo je to tak?

Je to preto, že nováčikovia, ktorí prichádzajú do nového sveta, nemajú šancu si vytvoriť vzťahy, či už s učiteľmi, s kolegami, alebo s ostatnými študentami. Cez online je oveľa náročnejšie vybudovať si vzťah alebo dôveru, a zároveň aj sociálnu podporu. Budovanie dôvery, ktoré je potrebné v práci alebo v škole, je predĺžené. Možno síce budú zbehlejší v online fungovaní, no veľkým negatívnom je to, že absolventi si v online prostredí nemusia vytvoriť dobré pracovné návyky. 

Ako sú na tom školáci, ktorí sa učia doma s tabletom alebo pri počítači? Vnímanie nových informácií je týmto spôsobom komplikovanejšie.

Online výučba má viacero aspektov. Jednak je to vysoká záťaž pre študentov aj učiteľov. Aj vnímanie hlasu bez neverbálnych prejavov je zložitejšie. Pedagógovia možno nevedia alebo nemajú školenia ako pracovať s hlasom, intonáciou a tempom reči. Ďalším faktorom je napríklad čítanie z obrazovky. Náš mozog si zapamätá o 30 percent menej v porovnaní s tým, keď máme text vytlačený alebo v knihe. Je to z toho dôvodu, že keď je niečo vytlačené, mozog si to vie „odfotiť“, zapája sa priestorová pamäť. Keď skrolujeme články na obrazovke, mozog ich jednoducho nevie zachytiť. Navyše aj v tejto oblasti sa ukazujú dôsledky chýbajúcich vzťahov. Nováčikovia sa boja. Boja sa pýtať, vstupovať do diskusie, chýba im komunita. Ich sebavedomie v novom prostredí je nižšie.

Je osobná komunikácia naozaj taká dôležitá?

Pre nás a pre náš mozog dôležité komunikovať s ľuďmi, ale nie s tými istými. V rámci komunity sa ľudia navzájom poznajú tak, že si „vedia čítať myšlienky“, takže sa nemusia namáhať pri komunikácii. Práve preto je dôležité, aby mladý človek vyhľadával rôzne skupiny ľudí, aby jeho mozog bol namáhaný a on musel trénovať jazyk a komunikáciu, aby jej rôzne druhy rozlišoval a vnímal. Inak sa rozpráva s vyučujúcimi, inak s rodičmi, s kolegami či biznis partnermi. V online prostredí toto chýba. Vidíme, že mladí ľudia sa nevedia až tak dobre vyjadrovať, a v prípade, že komunikáciu ešte viac odsunieme, napríklad do e-mailov, budeme mať ešte väčší problém. Ak mladý človek zažije niekoľko takýchto komunikačných neúspechov, môže sa uzavrieť do seba, stratiť sebavedomie, narastá sociálna úzkosť. To vidíme v prípadoch, keď radšej napíšeme e-mail alebo správu cez WhatsApp, namiesto toho, aby sme si zatelefonovali. Hoci je to rýchlejšie telefonicky, radšej napíšeme.

Ako dlho sme schopní zvládať takúto situáciu spätú s izoláciou a absenciu kontaktov?

My ľudia sme schopní adaptovať sa tak, aby sme sa prispôsobili tomu, čo nás čaká. Avšak každý z nás má istú mieru odolnosti a schopnosti adaptovať sa. Dostávame sa do situácie, keď si sami vytvárame vlastné stratégie, aby sme sa adaptovali na situáciu, ktorá vznikla. Myslím si, že či už bude možné cestovanie počas sviatkov alebo zimy, alebo nebude, budeme schopní prispôsobiť sa natoľko, aby sme to zvládli. Videli sme to v lete. Aj keď boli obmedzené možnosti cestovania mimo Slovenska, naše hory a lesy boli plné ľudí.