martinsmatana.jpg

Pandémia veľmi rýchlo poukázala na to, ako veľmi je náš sektor krehký. Urýchlená kúpa stoviek ventilátorov či mnohokrát prerábané procesy organizácie boja s vírusom svedčia o tom, ako nedostatočne boli naše nemocnice vybavené a sektor slabo zorganizovaný. Určite nemusím pripomínať, že takmer každý deň niektorý región ohlási riziko zatvárania oddelení pre nedostatok a vyčerpanie personálu či pre rastúce počty prípadov a hospitalizovaných pacientov.

Napriek tomu, že sa pozitíva v tomto roku hľadajú ťažko, myslím si, že aj táto kríza ich zopár priniesla.

Pandémia nám ukázala, že hrdinovia tejto krajiny nie sú televízne hviezdy či influenceri na sociálnych sieťach, ale naši lekári, sestry či vedci. Pána profesora Vladimíra Krčméryho či vedca Pavla Čekana iste predstavovať nemusím. Pevne verím, že aj oni a mnohí iní inšpirujú mladšie generácie, aby sa vydali cestou medicíny alebo vedy a výskumu, čo sa nám jedného dňa násobne vráti.

Pandémia dočasne znížila dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Obmedzené ordinačné hodiny alebo nedostatok personálu boli v niektorých špecializáciách nahradené telemedicínskymi riešeniami, ktoré sa konečne mohli plnohodnotne vyskúšať. Výsledok? Ak sa správne použijú a pacient rešpektuje lekára aj cez telemost, šetria čas pacientom aj lekárom. Ide pritom o rovnako bezpečnú a kvalitnú starostlivosť. Prenesene sa dá povedať, že telemedicína priniesla starostlivosť o pacienta priamo k nemu domov. Stačí „len“ zavolať, využiť aplikáciu či poslať svoje výsledky.

Kríza nám ukázala aj to, že nie je podstatné vlastníctvo, ale jasne stanovená regulácia a pravidlá. Iste ste videli niektorú z mnohých politických debát, kde politici tvrdili, že hoci je väčšina štátnych nemocníc neefektívna, dôležitejšie je, aby ich mal štát v prípade núdze pod kontrolou, a aj preto sa im to „toleruje“. 

Pandémia však ukázala, že ak štát stanoví svoje potreby a ciele, ako napríklad dosiahnuť tisíce PCR testov denne alebo rezervnú kapacitu v nemocniciach, aj súkromní poskytovatelia zadanie splnia. Často efektívnejšie a rýchlejšie ako štát, ako sa stalo napríklad pri spomínaných testovacích kapacitách. Nie je teda dôležité vlastníctvo. Ale jasné pravidlá hry.

Epidemiologická situácia sa v týchto dňoch rapídne zhoršuje. Najväčšia skúška nás pritom ešte len čaká. Vianočné sviatky a otázka vakcinácie. Asi žiaden prognostik si netrúfa povedať, ako sa tieto skúšky zvládnu. Už dnes však vieme s istotou, že aj keď sa nám podarí pandémiu dostať po kontrolu, v sektore hrozí ďalšia kríza.

Nedostatok personálu nie je totiž výsledkom zvýšeného dopytu po starostlivosti. Podľa odhadov ministerstva zdravotníctva nám chýba takmer 3 000 lekárov a sestier. A do konca roka 2030 hrozí, že počet chýbajúcich sestier narastie až na 10-tisíc, čo je viac ako 30 percent súčasného stavu.

Európska investičná banka vypočítala, že nám chýba v rezorte viac ako 5 miliárd eur, aby sme sa mohli považovať za moderný systém zdravotnej starostlivosti. Ak by zdroje v sektore rástli rovnakým tempom ako navrhlo ministerstvo financií na budúci rok, potrebovali by sme 20 rokov na dosiahnutie vypočítanej sumy piatich miliárd. Dovtedy budú ostatné krajiny, samozrejme, na inej úrovni a my stále v medicínskom praveku.

Nedostatok personálu a podfinancovanie budú primárne výzvy hneď, ako sa skončí pandémia. Verím, že chaos, ktorý teraz vládne pre pandémiu, pominie, a ministerstvo zdravotníctva obratom preberie iniciatívu a začne riešiť problémy pre všetkých poistencov, každej zdravotnej poisťovne, bez ohľadu na vlastníctvo. Inak nám vážne hrozí, že 20-ročnú rezervu nedobehneme nikdy a už o pár rokov sa o nás nebude mať kto postarať.

Covid priniesol ešte jeden kľúčový poznatok. Všetci sme si na vlastnej koži mohli overiť, že ľudia sú pred vírusom v bezpečí, ak sa dodržujú opatrenia. Podobne, ak sa staráme o svoje zdravie, chodíme na preventívne prehliadky, nefajčíme, športujeme a pijeme len striedmo, tiež máme veľkú istotu, že budeme zdraví a v bezpečí. Myslime na to, zdravie máme vo svojich rukách.