Nástrahy DIA potravín alebo prečo nie sú zdravou voľbou ani pre diabetika?

Nahrádzate sladkosti dia potravinami? Ak ich jete denne a neobmedzene, nepomáhate si, skôr naopak.

Publikované 10. 07. 2019

Veľa diabetikov má pocit, že chuť na sladké môžu bezpečne zaháňať dia potravinami. Doprajú si ich aj každý deň a v ich jedení sa veľmi neobmedzujú, veď sú predsa DIA. Ide však o veľký omyl. Aj pri potravinách označených „bez cukru” alebo „bez pridaného cukru” treba byť na pozore. 

Aký je rozdiel medzi bežnými a dia potravinami?

Dia potraviny sú od bežných potravín odlišné len minimálne. Hlavným rozdielom je väčšinou to, že sa v nich bežný repný cukor - sacharóza - nahrádza umelými sladidlami.

Často sú aj tukovou bombou. Pri niektorých dia potravinách tvoria tuky až 35 % hmotnosti výrobku. Ich úlohou je vylepšovať chuť potraviny. Tieto tuky sú však často nekvalitné, najmä ak ide o rôzne stužené tuky.

Takéto potraviny v žiadnom prípade neliečia cukrovku a v konečnom dôsledku nemajú pre diabetikov ani zásadné výhody.

Prečo vznikli dia potraviny?

diapotraviny2.jpg

Keď zjeme bežnú sladkosť sladenú repným cukrom, ktorý sa v tele začne rýchlo vstrebávať tak hladina cukru v krvi prudko stúpne. U diabetikov môže dôjsť k hyperglykémii (vysokej hladine cukru v krvi) a cukor sa môže začať vylučovať aj močom.

Cukor je pre nás len čistý zdroj energie, nedodáva nášmu telu žiadne vitamíny ani minerály. Môže však spôsobovať priberanie na váhe, zvýšenie glykémie je hrozbou aj pre zubnú sklovinu.

Ľudia však milujú sladkú chuť, preto sa výrobcovia snažili vyriešiť tienisté stránky cukru tak, že ho v potravinách vymenili za náhradné sladidlá. Tie majú často niekoľkonásobne sladšiu chuť ako cukor. Poznáme mnoho druhov takýchto sladidiel, niektoré telu dodávajú energiu alebo zvyšujú glykémiu, iné nie. Nájdu sa medzi nimi aj prírodné, aj chemicky pripravené sladidlá.

Viete, čím je sladená vaša obľúbená dia potravina?

Diabetik by mal poznať nielen cukry, ale aj náhradné sladidlá, a kontrolovať ich v potravinách, ktoré sa chystá zjesť.

Niektoré náhradné sladidlá totiž zvyšujú hladinu cukru v krvi, hoci pomalšie ako klasický repný cukor. Ide o energetické náhradné sladidlá, medzi ktoré patrí fruktóza, sorbitol (E420), xylitol a isomalt (E953). Majú vyššiu sladivosť ako cukor a rovnako sa musia započítavať do obsahu sacharidových jednotiek (SJ) v jedle. Nájdete ich v diabetických čokoládach, sušienkach a ďalších cukrovinkách. Viac o náhradných sladidlách sa dozviete tu.

Základ dia sladkostí často tvorí práve fruktóza, známa aj ako ovocný cukor. Prirodzene ju nájdete v sladkom ovocí alebo mede. Má vyššiu sladivosť ako repný cukor (sacharóza). Obsahuje trochu menej energie a glykémia po nej stúpa pomalšie.

Ani s fruktózou to však netreba preháňať. Jej nadmerná konzumácia môže spôsobovať nafukovanie, hnačky či kŕče. Jej prebytok tiež podporuje vznik obezity, metabolického syndrómu, poruchu glukózovej tolerancie a s ňou spojenú inzulínovú rezistenciu. Fruktóza v čerstvom ovocí je však určite lepšou voľbou, ako ju prijímať v dia sladkostiach s vysokým obsahom tukov.

V čom je nebezpečná sladká chuť bez cukru?

Druhou kategóriou náhradných sladidiel sú neenergetické náhradné sladidlá, ktoré s cukrami nemajú spoločné nič okrem sladkej chuti. Nájdete ich v nápojoch, džemoch, žuvačkách či mliečnych výrobkoch pod rôznymi názvami a značkami. Ich základom sú zmesi syntetických látok aspartám (E951), acesulfám (E950), sacharín (E954) a sukralóza (E955).

Ich výhodou je, že nedodávajú telu energiu a nezvyšujú glykémiu. Diabetici si ich teda nemusia započítavať do príjmu sacharidových jednotiek. Mnohí tak majú pocit, že ak nimi nahradia cukor, prospievajú tým svojmu zdraviu, a neobmedzujú sa pri žuvaní žuvačiek a pití nápojov bez cukru. Robia však chybu.

Pri syntetických sladidlách treba dodržať odporúčaný denný limit ich príjmu. V posledných rokoch sa veľa diskutuje o účinkoch ich nadmernej konzumácie. Odkedy poznáme a používame náhradné sladidlá, počet obéznych ľudí podľa štatistík enormne narástol. Umelé sladidlá totiž môžu nepriamo spôsobovať priberanie. Sladká chuť v týchto sladidlách pripraví naše telo na prísun energie, ten sa však nekoná. Telo teda nástojčivým pocitom hladu prinúti človeka jesť. Ruku na srdce, kto z nás zaháňa veľký hlad zeleninovým šalátom?

Možno vás prejde chuť na sladké, keď sa dozviete, z čoho sa tieto náhradné sladidlá vyrábajú. Na ich produkciu sa často využívajú ropné produkty. Napríklad sacharín sa vyrába z uhlia alebo z toluénu.

Ako pristupovať k dia potravinám?

Najlepšie je dôkladne čítať zloženie výrobkov. Ak je na obale uvedené, že potravina je bez cukru, alebo s 0 % cukru, overte si to v tabuľke s výživovými údajmi. Istotu, že vám potravina nezvýši glykémiu, máte len v prípade, ak v nej nájdete hodnotu „Sacharidy 0, z toho cukry 0”.

Ak sa na obale píše, že potravina je „bez pridaného cukru”, neznamená to, že cukor vôbec neobsahuje. Výrobca tak uvádza, že pri výrobe neboli pridané cukry navyše. Potravina však môže obsahovať prirodzene sa vyskytujúce cukry, napríklad fruktózu z ovocia.

Potraviny sladené fruktózou alebo umelými sladidlami nie je vhodné jesť denne, hoci by aj mali menšiu energetickú hodnotu. Najlepšia rada pre diabetika je skrátka odvyknúť si od chuti na sladké. Inšpirujte sa tipmi, ako jesť zdravo a nehladovať.