Prečo podporujeme očkovanie

Našou úlohou je zabezpečiť čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť pre všetkých našich poistencov. Žiaľ, pandémia ochorenia covid-19 spôsobuje, že lekári, záchranári a zdravotné sestry sú plne vyťažení záchranou životov pacientov s koronavírusom a podávajú nadľudské výkony, aby pomohli aj ľuďom s inými zdravotnými problémami. Odsúvanie zdravotnej starostlivosti by sa totiž mohlo negatívne podpísať pod ich zdravotný stav . Za jediné východisko z tejto situácie považujú aj slovenskí vedci očkovanie proti covid-19 a my v Dôvere im plne dôverujeme.

Slovenskí vedci totiž neustále dokazujú, že patria k svetovej špičke. Stáli pri založení Európskeho vírusového archívu. Za niekoľko dní od potvrdenia prvého prípadu nákazy covidom-19 na Slovensku izolovali slovenský kmeň vírusu . A vyvinuli jeden z najlepších PCR testov na svete . Opierajú sa výlučne o vedecké fakty a medicínske dôkazy z dôveryhodných zdrojov.

Očkovanie je nielen cestou k zníženiu počtu chorých s covidom-19 v nemocniciach, k zníženiu počtu úmrtí na toto ochorenie, ale aj cestou, ako zabezpečiť riadnu zdravotnú starostlivosť pre každého, kto ju potrebuje. Teda aj pre pacientov s inými diagnózami a aj pre zdravých, ktorí potrebujú preventívnu prehliadku. Preto ho podporujeme.

Československo - prvá krajina na svete,
ktorá očkovaním zlikvidovala detskú vírusovú obrnu

Len tri roky stačili bývalému Československu na to, aby masívnym očkovaním detí proti vírusovej obrne úplne potlačilo toto ochorenie. Stalo sa prvou krajinou na svete, kde sa podarilo znížiť výskyt vírusovej obrny takmer na nulu. S očkovaním začalo v roku 1957 po veľkej epidémii obrny. Od druhej polovice roku 1960 sa už u nás neobjavil ani jeden prípad.

Vakcínu vynašli len niekoľko rokov predtým v USA. Jej výskum podporoval aj prezident Franklin Roosevelt, ktorý sám obrnu prekonal a ostal po nej pripútaný na invalidný vozík. Výborným znamením bolo, keď sa úplne prvou vakcínou dala zaočkovať polovica Američanov mladších ako 40 rokov. Následne sa znížil výskyt tohto ochorenia v USA o 80 percent.

Dnes je obrna pod kontrolou takmer na celom svete, jej výskyt v roku 2019 hlásili len v piatich krajinách (Afganistan, Pakistan, Nigéria, Somálsko a Demokratická republika Kongo).

Detská vírusová obrna sa začína príznakmi podobnými, ako má chrípka, a rovnako sa šíri kvapôčkovou infekciou. Postihuje najmä deti, ale vyskytuje sa aj u dospelých. Pri zasiahnutí bránice a dýchacích orgánov nastáva smrť. Chorý sa inak vylieči po pol roku až roku, pričom veľmi často zostáva s telesným postihnutím. Čím si pacient vírusom detskej obrny musel prejsť, opisujú sami na svojej stránke www.polioobrnar.sk .

Prvý proti kiahňam očkoval v roku 1720 Prešovčan

Pravé kiahne boli po celé tisícročia obrovským postrachom pre ľudstvo. S úmrtnosťou do 50 percent vzali len v 20. storočí život stámiliónom ľudí. Až kým sa ich masívnym celosvetovým očkovaním od roku 1958 postupne podarilo celkom vykynožiť. Stalo sa tak v roku 1977 a od roku 1980 sa proti kiahňam už ani neočkuje.

Vedeli ste, že ako prvý v Európe sa o očkovanie proti kiahňam pokúsil Prešovčan Johann Adam Raymann? V roku 1720 úspešne zaočkoval svoje vlastné dieťa, keď mu do reznej rany na ramene votrel tekutinu z pľuzgiera iného nakazeného. Oficiálne sa však za priekopníka očkovania proti kiahňam označuje anglický lekár Edward Jenner, ktorý prišiel s vakcínou v roku 1796.

Zdroj: SAV , WHO , ÚVZ SR , Kronika medicíny (Heinz Schott, Fortuna Print, 1994)