Vakcína - ako funguje, jej vývoj a bezpečnosť

Na tvrdení, že najlepšie je ponechať boj s vírusom na imunitu, je veľa pravdy. A práve očkovanie učí imunitu, aby si s vírusom poradila sama. Očkovaním sa do tela nevpúšťajú žiadne látky, ktoré majú za úlohu zlikvidovať vírus. Sú to látky, ktoré naučia imunitný systém, ako má ten vírus zničiť sám. Očkovanie mRNA vakcínou (od Pfizeru aj od Moderny) proti covidu-19 neobsahuje žiaden vírus - ani mŕtvy, ani oslabený, ani živý. Vo vakcínach od Pfizeru a Moderny je len tá časť informácie (RNA) vírusu, ktorá obsahuje „návod" na poskladanie bielkoviny zodpovednej za jeho prenikanie do buniek v tele.

Po tom, ako sa očkovacia látka s touto informáciou dostane do tela, si bunky podľa „návodu" vytvoria na svojom povrchu danú vírusovú bielkovinu. Nie celý vírus, ale iba jeho jedinú bielkovinu, ktorá nemá žiadnu schopnosť sa rozmnožovať, šíriť, škodiť. Keďže táto bielkovina je pre telo cudzia, imunitný systém spozornie a začne pracovať na jej likvidácii. Prejavom toho, že s ňou bojuje, môže byť práve začervenanie, zvýšená teplota po očkovaní či bolesť svalu. Po tom, ako imunitný systém bielkovinu zničí, zapamätá si ju ako nepriateľa. A keď sa do tela dostane skutočný koronavírus s touto bielkovinou, imunita už bude pripravená okamžite si s ním poradiť.Najnovšia štúdia tiež ukazuje, že vakcína od Pfizeru znižuje infekčnosť o 89 %. To znamená, že zaočkovaný človek vírus nešíri ďalej.

ako funguje vakcina_MZSR.jpg

   ako funguje vakcina mrna.png

Vakcína od AstraZeneca a Sputnik V funguje podobne, len namiesto RNA používa DNA a do tela ju dopraví nefunkčný vírus bežnej infekcie dýchacích ciest, ktorý sa nemôže množiť. Účinnosť vakcíny AstraZeneca je podľa nového výskumu 79 %.

Vakcína Janssen firmy Johnson & Johnson dopraví tiež na oslabenom adenovíruse do tela už hotovú bielkovinu z kúsočkov výbežkov koronavírusu a stačí len jedna dávka. Účinnosť tejto vakcíny je podľa jej klinických skúšok 67 %.

Pri Sputniku V prvá a druhá dávka vakcíny nie sú rovnaké. Každá používa na prenos DNA iný typ adenovírusu, pričom odstup medzi dávkami by mal byť 21 dní.

Vysvetlenie, ako fungujú vakcíny proti covidu-19, poskytol Rádiu Slovensko aj MVDr. Juraj Kopáček , DrSc., vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV.

Zdroj: MZ SR , Biologické centrum akademie věd ČR , SAV

Vývoj RNA vakcíny sa začal už pred 20 rokmi

Očkovacie látky, ktoré neobsahujú vírus, ale iba časť jeho genetickej informácie, nie sú úplnou novinkou. RNA vakcíny začali vedci skúmať a vyvíjať už pred dvadsiatimi rokmi. Predovšetkým skúšali ich využitie v boji s rakovinou. Prvú RNA vakcínu otestovali na človeku v roku 2009 a na myšiach a bunkách „v skúmavke" ešte oveľa skôr.

V roku 2017 začali skúmať účinnosť RNA vakcín proti ďalším vírusom - chrípke, besnote či vírusu Zika a iným. V súčasnosti je teda viacero týchto vakcín v prvom alebo v druhom kole klinických testov. Tieto pokročilé skúsenosti pomohli k rýchlemu vývoju vakcíny proti koronavírusu.

Oproti klasickým vakcínam sa RNA vakcíny vyvíjajú oveľa rýchlejšie a lacnejšie. Pandémia covidu-19 navyše spojila viacero skutočností, ktoré pomohli pri objave vakcín proti koronavírusu v krátkom čase. Boli to celosvetový záujem, dostatok peňazí na vývoj, pokročilé technológie, veľké množstvo ochotných dobrovoľníkov na testovanie.

Navyše, výsledky výskumu sa zverejňovali priebežne, čo umožnilo, aby viaceré etapy vývoja vakcíny prebiehali súbežne.

Vysvetlenie ponúka aj toto krátke video Európskej rady alebo podrobný materiál na webe Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv .

Zdroj: ŠÚKL, SAV, Biologické centrum akademie věd ČR

Schválená vakcína je bezpečná vakcína

Iba liek, ktorý spĺňa prísne kritériá bezpečnosti, dostane povolenie na použitie od Európskej liekovej agentúry a od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. RNA vakcíny od Pfizeru a Moderny už podmienečné povolenie majú.

Očkovaciu látku Pfizer testoval na 44-tisíc dobrovoľníkoch a Moderna na 30-tisíc dobrovoľníkoch. Zastúpenie medzi nimi mali rôzne etnické, vekové skupiny, dobrovoľníci boli z rôznych štátov. Boli medzi nimi ženy i muži, ľudia s primeranou hmotnosťou i obézni. Prehľadné tabuľky nájdete tu.

Uvedenie vakcín na trh s podmienkou znamená, že farmaceutická firma bude počas nasledujúcich dvoch rokov poskytovať výsledky o tom, ako dlho trvá ochrana pred covidom-19, aká je spoľahlivosť očkovacej látky pri prevencii ťažkého priebehu ochorenia covid-19, aká je spoľahlivosť ochrany ľudí s oslabeným imunitným systémom, ako aj detí a tehotných žien a či očkovanie predchádza aj ochoreniu bez príznakov.

Bezpečnosť vakcín sa teda aj naďalej sleduje a vyhodnocuje, prispieť k nej môžu aj zaočkovaní občania. Ak majú podozrenie, že sa u nich objavili vedľajšie účinky vakcíny, nahlásiť ich môžu tu.

Vakcína Sputnik V zatiaľ nie je schválená Európskou liekovou agentúrou, a teda ani Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Informácie o nej čerpáme zo štúdií uverejnených v odbornom časopise Lancet.

Zo zverejnených údajov vyplýva, že bola testovaná na 20-tisíc účastníkoch, z ktorých tri štvrtiny dostali vakcínu a štvrtina placebo. Účinnosť by mala mať 91,6 %. Imunita potrebná na prevenciu covidu-19 vznikla do 18 dní od podania prvej dávky.

Neboli zaznamenané žiadne závažné nežiaduce účinky súvisiace s vakcínou, ale závažné komplikácie nesúvisiace s vakcínou boli hlásené u 45 účastníkov z očkovanej skupiny a 23 účastníkov z placebo skupiny. Vyskytli sa aj tri úmrtia u účastníkov, ktorí mali viacero diagnóz. Tieto úmrtia by však nemali súvisieť s očkovaním.

Ostatné nežiaduce účinky nemali závažný charakter. Typické boli klasické chrípkové príznaky, bolesti v mieste vpichu a slabosti či únava.

Zdroj: ŠÚKL , Pfizer, Biologické centrum akademie věd ČR, Lancet