Keď sa povie rodičovská únava, často si predstavíme prebdené noci a nekonečné dni s bábätkom na rukách. No pravdou je, že náročné momenty nekončia ani vtedy, keď deti vyrastú. Puberta, školské povinnosti, emocionálne výbuchy či snaha detí osamostatniť sa – to všetko môže byť pre rodičov novým testom trpezlivosti a vnútornej rovnováhy.

Ak máte pocit, že materstvo vás opäť začína pohlcovať, len v inej podobe, vedzte, že v tom nie ste samé.

Prečo je puberta pre rodičov náročná?

Rodičovstvo sa neustále mení a s každou fázou vývoja detí prichádzajú nové výzvy. Zrazu sa ocitnete v situácii, keď už doma nemáte bábätko, ale takmer dospelého človeka, ktorý sa učí nastaviť si hranice a osamostatniť sa. A vy si nie ste istí, ako na to reagovať. Vaša spoločná interakcia vedie často k pocitom frustrácie, strachu či smútku. Ak zažívate priveľa stresu príliš dlhú dobu, môžete ako rodič vyhorieť.

1. Strach zo straty kontroly

Jednou z najväčších výziev pre rodičov je fakt, že dieťa sa začína osamostatňovať. Doteraz ste možno mali kontrolu nad jeho aktivitami, poznali jeho kamarátov, vedeli, čo robí vo voľnom čase. S nástupom puberty však túto kontrolu postupne strácate, čo vo vás môže vyvolávať úzkosť a pocit neistoty. Reagujete nadmernou ochranou a neustále sa vypytujete? Sledujete jeho správy a určujete prísne pravidlá? Nie je to najlepšia cesta – takáto kontrola môže viesť k ešte väčšiemu odporu zo strany tínedžera.

2. Obava, že dieťa urobí nesprávne rozhodnutia

Pubertiak sa dostáva do nových situácií – prvé vzťahy, tlak rovesníkov, skúšanie hraníc. Ako rodič sa obávate, že sa rozhodne nesprávne, dostane sa do problémov alebo si pokazí budúcnosť. Táto obava vedie často k neustálemu varovaniu, moralizovaniu a poučovaniu, ktoré však tínedžer väčšinou ignoruje.

3. Strata blízkosti a emocionálneho spojenia

Kým v detstve bolo dieťa prítulné a hľadalo pozornosť rodičov, v puberte sa od nich často odťahuje. Takéto správanie možno vnímate ako odmietnutie, čo môže vyvolávať smútok a pocit straty. Pravdou však je, že aj keď sa tínedžer správa chladne, stále vás potrebuje. Len iným spôsobom.

4. Tlak na výkon a strach zo zlyhania dieťaťa

V spoločnosti sa kladie veľký dôraz na školské úspechy a budúcnosť. Rodičia sa boja, že ak dieťa nebude dostatočne usilovné, zničí si možnosti vybudovať dobrú kariéru. Tento tlak sa prejavuje neustálymi pripomienkami, porovnávaním s inými deťmi a očakávaním vysokého výkonu.

Namiesto zameriavania sa len na výsledky, je dôležité podporovať dieťa v jeho záujmoch, hľadať jeho silné stránky a budovať jeho vnútornú motiváciu. Ak sa dieťa cíti podporené, je väčšia pravdepodobnosť, že si nájde cestu, ktorá ho bude napĺňať.

5. Obava, že vás dieťa prestane rešpektovať

Tínedžeri často spochybňujú autority a rodičovské pravidlá. Možno máte pocit, že vás dieťa už neberie vážne a nerešpektuje váš názor. Konflikty vznikajú najmä okolo povinností, pravidiel a vnímania slobody.

Ako zvládnuť toto obdobie s nadhľadom?

29.png

Puberta je obdobie transformácie – nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. Buďte v procese učenia sa k sebe láskaví. Rastiete v role matky i otca spolu so svojimi deťmi.

Aj keď to môže byť náročné, je to zároveň príležitosť na vybudovanie silného a dôverného vzťahu, ktorý môže trvať celý život. Dieťa možno dnes pôsobí vzdorovito a uzavreto, ale ak cíti, že ho rodič stále podporuje a rozumie mu, raz sa k nemu vráti. Buďte trpezliví, majte pochopenie a nebojte sa nechať svojim tínedžerom priestor na rast. Aj keď to niekedy vyzerá inak, stále vás potrebujú – viac, než si myslíte.

7 krokov, ako prejsť obdobím puberty s väčšou ľahkosťou (a bez straty seba)

1. Prijmite, že ste stále dôležití, len iným spôsobom

Vaše dieťa už nežiada vašu pozornosť tak často, ale to neznamená, že ju nepotrebuje. Náladovosť a konflikty sú súčasťou procesu dospievania. Buďte prítomní, ale netlačte. Reagovať s pokojom a nadhľadom môže zabrániť eskalácii konfliktov. Blízkosť možno budovať nenásilne – záujmom o jeho svet, trpezlivosťou a pochopením. Niekedy stačí len byť nablízku a nechať priestor na rozhovor, keď príde ten správny moment.

2. Dovoľte deťom aj sebe robiť chyby

Vašou úlohou nie je všetko za nich vyriešiť a mať všetko pod kontrolou. Ak sa naučia zodpovednosti cez vlastné skúsenosti, budú silnejšie a samostatnejšie. Vypnite v sebe pani “Záchranárku” a pani “Vedúcu”. Namiesto neustáleho kontrolovania je dôležité budovať otvorenú komunikáciu a ukázať, že ste bezpečným prístavom, kam sa vaše dieťa môže vrátiť. Pubertu svojho dieťaťa zažívate prvýkrát. Dovoľte si byť na tejto ceste nedokonalí. Úprimnej komunikácii či ospravedlneniu, chcete predsa naučiť aj svoje deti.

3. Komunikujte s rešpektom, nie z pozície autority

Dospievajúce deti nemajú radi poučovanie, ale potrebujú cítiť, že ich počúvate. Tínedžer zažíva v puberte veľkú neistotu, potrebuje skôr vypočuť, podporiť a povzbudiť, než neustálu kritiku. Používajte viac otázok a menej kritiky: „Ako si to predstavuješ?“ „Čo by ti pomohlo?“ „Chceš len vypočuť alebo radu?“

4. Hranice nie sú trest, ale spôsob, ako chrániť vzťahy

Je to priestor, kde môžete milovať seba samých, ale i svoje deti. Môžete byť láskaví a zároveň pevní. Hranice učia deti zodpovednosti. Ak dieťa nerešpektuje dohodnuté pravidlá, nevybuchnite hneď – ale ani neustupujte. Hľadajte rovnováhu medzi stanovením jasných hraníc a umožnením dieťaťu podieľať sa na rozhodovaní. Rešpekt sa nezíska krikom alebo zákazmi, ale tým, že budete s tínedžerom komunikovať otvorene a férovo.

5. Nepodceňujte emocionálny svet dieťaťa, no ani svoj vlastný

Vaše dieťa potrebuje uznanie emócií, ktoré môžu byť v puberte intenzívne a bolestivé. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že vaše dieťa je „len drzé“ alebo „odvráva“, jeho vnútorné prežívanie môže byť plné smútku, sklamania či strachu. Dajte priestor jeho pocitom, aj keď im celkom nerozumiete. Buďte rovnako láskaví aj k sebe a k svojim emóciám. Je v poriadku cítiť strach, neistotu alebo frustráciu. Dôležité je však vedieť s týmito pocitmi pracovať tak, aby neovplyvňovali vzťah s dieťaťom.

6. Nezabúdajte na seba

Mať staršie deti neznamená, že musíte byť nonstop k dispozícii a robiť napr. taxikára na zavolanie. Plánujte si čas len pre seba – hobby, prechádzky, čítanie, rozhovory s priateľmi, prípadne spoločný čas s partnerom, s ktorým môžete prežívanie obdobia puberty dieťaťa zdieľať. Vaša duševná pohoda je naozaj dôležitá.

7. Neostávajte v tom samy

Stratiť sa v období puberty tak, ako vaše dieťa, nie je hanba. Ak sa cítite osamelo a chýba vám podpora, pochopenie, dovoľte si o tom hovoriť s blízkymi, v prijímajúcej komunite alebo vyhľadajte odborný sprievod.

Umenie spokojného rodičovstva: Učíme sa spolu s našimi deťmi

Ak cítite, že vás rodičovstvo starších detí vyčerpáva, nemusíte v tom zostať samy. Program Umenie spokojného rodičovstva vám pomôže:

a)     Lepšie zvládať emócie svojich detí aj svoje vlastné.
b)     Nastaviť zdravé hranice, ktoré vás ochránia pred vyhorením.
c)     Nestratiť sa v role matky a opäť objaviť to, čo vám prináša radosť.
d)     Naučiť sa zvládať konflikty s väčším pokojom a istotou.

Materstvo je maratón, nie šprint. Ak cítite, že vám dochádza dych, nájdite cestu späť k vnútornej rovnováhe. 

Lenka Siklienková – sprievodkyňa mám na ich ceste k rovnováhe v materstve
Lenka Siklienková je koučka, mentorka a lektorka, ktorá sa po osobnej skúsenosti s vyhorením rozhodla pomáhať rodičom nájsť rovnováhu v náročnom období rodičovstva. Sama je mamou troch detí (7,5,5) pričom práve toto obdobie jej života, najmä počas pandémie, ju naučilo čeliť výzvam, o ktorých sa príliš nehovorí.

Ako bývalá manažérka, čerpá z 11-ročnej praxe a výcvikov z oblasti koučingu, terapie, mindfulness. Sprevádza prevažne ženy, ktoré túžia zvládať materstvo s väčšou ľahkosťou a radosťou. Prostredníctvom individuálneho koučingu, workshopov i online programu Umenie spokojného rodičovstva ich učí techniky na zvládanie stresu, podporu psychického zdravia a nachádzanie vnútorných zdrojov.

Lenka verí, že byť dobrou mamou neznamená byť dokonalou, ale autentickou a prítomnou. Jej posolstvo je jasné: Každý z nás má v sebe skryté zdroje, aby našiel svoj vlastný recept na spokojnosť. Táto transformácia začína sebapoznaním a odvahou priznať si, že aj mamy potrebujú počúvať svoje potreby, nastavovať hranice a mať podporu.