Predstavte si, že máte len 34 rokov, tešíte sa z ročného bábätka a okrem mierne vyššieho tlaku vás nič netrápi. Až do momentu, keď vám jedného dňa príde nevoľno a lekár vám oznámi, že máte cukrovku.
Takto sa vkradol diabetes II. typu do života pani Gitky. „Začalo sa to na Silvestra v roku 2018. Prišlo mi ťažko, zahmlievalo sa mi pred očami, bolo mi na odpadnutie. Odmerala som si tlak a keďže bol dosť vysoký, išla som v januári k lekárke. Odber krvi ukázal zvýšenú glykémiu a ďalšie vyšetrenia ju potvrdili. Som diabetička,“ začína svoj rozprávanie sympatická mladá žena.
Nohy si nenechám vziať
Keďže nikto z jej rodiny cukrovku nemal, šok bol pre ňu o to väčší. S cukrom nemala problém ani počas tehotenstva. „Prvé, čo mi napadlo, že diabetici prichádzajú o končatiny. Povedala som si, že to nesmiem v žiadnom prípade dopustiť. Pani doktorka mi dala tabletky a odporučila mi edukácie v programe DôveraPomáha diabetikom. Bola som na piatich alebo šiestich a všetko som sa tam naučila. Výborné bolo, že nás tam chodilo málo, niekedy som bola aj sama a edukátorka sa mi teda mohla venovať naplno,“ pokračuje Gitka.
foto: Aneta Barčová
V čase keď jej zistili diabetes, vážila 94 kíl. Rozhodla sa, že so svojou váhou niečo urobí a aj sa jej podarilo pekne schudnúť. No potom sa dostavil jojo efekt a pribrala raz toľko, ako zhodila. Boj s kilami však nevzdala. Po smutných udalostiach v rodine v decembri 2019 si pani Gitka poriadne vstúpila do svedomia.
„Pani doktorka povedala, že za tým, čím som si prešla, môže byť práve cukrovka, a tak som sa začala o seba viac starať. Zmenila som stravu a dnes mám 64 kg. Vsugerovala som si, že to dám pod 60. Do cvičenia sa mi moc nechce, ale verím, že aj k nemu sa dostanem,“ hovorí.
Keď iní priberali, ja som chudla
Pani Gitka je jedna z mála tých, ktorí počas „korony“ nepribrali, ale schudli. Keďže jej zamestnávateľ práve pre koronakrízu stratil množstvo zákaziek, musel prepúšťať a Gitka po skončení materskej dovolenky už nemala prácu, do ktorej by sa vrátila. Aj keď sa snažila nájsť si nové zamestnanie, nepodarilo sa jej to. „Som teraz nezamestnaná a mala by som čas aj na to cvičenie. Moja rodina ma vo všetkom podporuje, varím tak, aby to bolo dobré pre mňa a manžel neprotestuje. Ale keď má chuť, tak len pre neho uvarím podľa jeho gusta. On si dá k mäsu zemiaky a ja šalát,“ vysvetľuje.
Moja zmena je mojím motorom
Poľaviť v správnej životospráve už nemieni. „Asi mi cukrovka už postihla oči, mám nábeh na zelený zákal. Pani doktorka povedala, že niečo na tých očiach mám, ale ešte ma čakajú ďalšie vyšetrenia. Musím si na seba dávať pozor. A som rada, že mi v tom moja zdravotná poisťovňa pomáha,“ uzatvára Gitka odhodlane.
Ako vidí premenu jej edukátorka?
Mgr. Monika Rusnáková, PhD. 
Edukátorka programu DôveraPomáha diabetikom
Ako odborná terapeutka s praxou v klinických a vzdelávacích zariadeniach sa špecializuje na prevenciu a riešenie psychosociálnych ťažkostí spojených s diabetom, nadváhou a obezitou.
Pani Gitka si rýchlo uvedomila, že nie je pasívnou obeťou cukrovky, ale človekom, ktorý dokáže využiť svoj skrytý potenciál. I pri malom dieťati si vedela nájsť čas na edukácie a využila tento čas v prospech svojho zdravia. Odhodlanie ukázala aj počas prvej vlny Covid-19, kedy sa jej poradilo váhu ešte znížiť.
Svojim pacientom s cukrovkou zdôrazňujem, že ani prípadné „pošmyknutia“ nie sú ich zlyhaním. Spoločnosť často vytvára na jedinca tlak v očakávaní, že sa zo všetkého rýchlo vystrábime, okamžite postavíme na nohy. Najdôležitejšie však je budovať v sebe postoj, pri ktorom pacientovi nie je ľahostajné, akým smerom sa bude cukrovka uberať. S tým môžu byť spojené rôzne otázky, prekážky, s ktorými pacientom v programe veľmi radi pomôžeme.
