Jeho život je aj tak plný zážitkov a adrenalínu.
Rubin Kostov je nezvyčajný úkaz. Má síce diabetes, ale popri bežnej práci stíha robiť aj inštruktora autoškoly, fotografovať, organizovať výstavy, stretnutia diabetikov, preháňať sa na motorke a robiť s rodinou snáď všetky športy, aké existujú.
O tom, že má cukrovku prvého typu, dlho netušil. Zistili mu ju náhodou počas preventívnej prehliadky, keď potreboval potvrdenie pre nového zamestnávateľa, že môže pracovať s počítačom. „V moči mi zistili cukor a poslali ma na diabetológiu. Tam mi urobili odbery a bol z toho poriadny poprask. Glykémiu som mal totiž 25 mmol/l. Ihneď nasledoval inzulín a kolotoč sa roztočil,” spomína mladý muž.
Dovtedy ho žiadne zdravotné problémy netrápili, iba častejšie močil. Pripisoval to prechladnutiu na lyžovačke. „V rodine sme diabetes prvého typu nikdy nemali. Mama bola z toho najskôr dosť v strese, ale ja som celú situáciu zobral pragmaticky – je tu takáto situácia, poďme zistiť, čo s ňou ďalej. Je to, ako keď sa vám pokazí auto na diaľnici. Môžete začať plakať, ľutovať sa a zostať tam alebo sa pokúsiť chybu opraviť či zavolať si pomoc a dostať sa domov. Ja som ten druhý typ,” vysvetľuje svoj postoj k ochoreniu pán Kostov.
Najťažšie preňho bolo naučiť sa počítať sacharidové jednotky. V prvom okamihu mu pripadala kontrola stravy a pravidelné meranie glykémie ako sci-fi, no po krátkom čase si na takýto život zvykol.
„Keď toto "jednotkár", čiže pacient s diabetom 1. typu, zvládne, tak už nemá skoro žiadne obmedzenia. Jediné, o čo ma cukrovka obrala, bol môj sen stať sa pilotom lietadla. Inak žijem naplno, veľmi aktívne. Nie je pravda ani to, čo si mnohí myslia – že diabetik nesmie jesť sladké. Môžem jesť všetko, len si to musím vedieť strážiť,” zdôrazňuje.
Niekoľko rokov pán Kostov používal glukózové perá, posledných osem je na inzulínovej pumpe. A to mu výrazne zjednodušilo život s týmto ochorením. „Musím jedným dychom vysloviť veľkú vďaku pani doktorke Jane Samošovej z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni, ktorá mi vyšla v ústrety a naučila ma aktívne využívať funkcie bolus wizard.“
Rubin Kostov je vášnivým cestovateľom a športovcom a týmto smerom vedie aj svoje deti. V lete sa venuje turistike, bicyklovaniu, kolieskovým korčuliam, jachtingu, wakeboardingu. V zime hrá squash, pingpong alebo vytiahne korčule na ľad a zahrá si aj amatérsky hokej. Miluje snowboarding spojený s turistikou a jazdou dolinami, ale i jazdu na motorke a fotografovanie, ktorému sa stále venuje aj na pracovnej úrovni.
„Moja najväčšia motivácia sú šťastné a zdravé deti. Chcem ich vidieť vyrastať, dospieť a vykročiť do dospelého života. Pri tom ich motivovať rovnako, ako to mne a mojim sestrám robili moji rodičia. Nerád by som sa dožil dňa, keď by som bol svojim najbližším na príťaž vlastným zapríčinením z dôvodu nesledovania glykémií,“ zamýšľa sa pán Kostov.
Cukrovka mu viac dala, ako vzala
Hoci sa musel kvôli diabetu zriecť túžby pilotovať lietadlo, vďaka cukrovke sa na druhej strane veľa naučil o zdraví, chorobách a komplikáciách, potravinách a o ich vplyve na organizmus. „Pochopil som, že vďaka prevencii, či už vo forme rutinných prehliadok, ktoré ľudia tak radi nesprávne ignorujú, alebo vo forme úpravy životosprávy možno naozaj predísť mnohým problémom,“ konštatuje.
Pozitívum dokázal nájsť aj v zamestnaní, ktoré môže byť pre diabetika komplikované. Pracuje síce ako informatik, ale zároveň strávi veľa času v aute presunom za pracovnými povinnosťami. S tým sa spája nepravidelné a nie vždy jednoduché stravovanie. „Ale mám to rád, sú to veľakrát každodenné výzvy v plánovaní a sebakontrole.“
A čo by poradil ostatným diabetikom – ako sa udržať vo forme? „Nezastavovať! Stanoviť si ciele, zamerať sa na ne a spraviť všetko pre ich dosiahnutie. Z pohľadu diabetika to môže byť schudnutie, obmedzenie príjmu sacharidov, udržanie glykémií pod stanovenou hodnotou. Aj keď sa to môže niekomu zdať ako klišé, z pohľadu diabetika sú to niekedy ťažko dosiahnuteľné a udržateľné víťazstvá,“ uzatvára Rubin Kostov.
Zdroj: fotografie autora
