Každý tretí dospelý na Slovensku má vysoký tlak, a teda aj zvýšené riziko problémov so srdcom. K tým najčastejším patria srdcové zlyhávanie či poruchy srdcového rytmu, známe ako arytmie.

A keď sa k týmto diagnózam pridajú slová ako fibrilácia, ischémia, trombóza či embólia, môže to znieť ako jazyk z inej planéty. Ale netreba sa báť – čím viac rozumieme tomu, čo sa v našom tele deje, tým lepšie vieme spolupracovať s lekármi. A to je prvý krok k zdravšiemu srdcu.

Srdcové zlyhávanie nie je to isté ako srdcové zlyhanie

Hoci znejú podobne, akútne srdcové zlyhanie a chronické srdcové zlyhávanie sú úplne odlišné stavy.

Akútne srdcové zlyhanie prichádza náhle – v priebehu minút až hodín. Srdce zrazu nezvláda svoju úlohu pumpy, krv sa začne hromadiť v pľúcach alebo v tele. Objavuje sa dusenie, opuchy, extrémna slabosť a pacient je bezprostredne ohrozený na živote. V takom prípade je nevyhnutná okamžitá lekárska pomoc a úplný pokoj – fyzický aj psychický.

Chronické srdcové zlyhávanie je naopak tichý a pomalý proces. Srdce postupne slabne a snaží sa to kompenzovať rýchlejším tepom. Tým sa však ešte viac vyčerpáva. Príznaky sa objavujú nenápadne: dýchavičnosť, opuchy, únava, kašeľ, sipot či rýchly prírastok hmotnosti. Mnohí ich spočiatku pripisujú veku alebo únave.

Kedy hovoríme o hypertenzii?

Hypertenzia, známa aj ako vysoký krvný tlak,  je jednou z najčastejších diagnóz modernej doby. No nie každý výkyv tlaku znamená, že ide o hypertenziu. Hovoríme o nej vtedy, keď sa vysoké hodnoty tlaku opakovane objavujú pri jeho pravidelnom a dlhodobom meraní.

Krvný tlak kolíše počas dňa v závislosti od aktivity, stresu, emócií či jedla. Ak máte raz za čas vyšší tlak, napríklad pri lekárskej prehliadke (tzv. syndróm bieleho plášťa), po cvičení či po hádke, neznamená to automaticky ochorenie. O skutočnej hypertenzii hovoríme až vtedy, keď je krvný tlak opakovane alebo trvalo vyšší ako 140/90 mmHg, meraný v pokoji a za štandardných podmienok.

Arytmia: Keď srdce stratí svoj rytmus

Arytmia je porucha srdcového rytmu – znamená to, že srdce nebije tak, ako by malo. Môže biť príliš rýchlo, príliš pomaly alebo nepravidelne. Niektoré arytmie sú neškodné a spôsobujú len nepríjemné pocity, ako je búšenie srdca alebo „preskakovanie“ tepu. Iné však môžu byť vážne a viesť k mozgovej mŕtvici alebo dokonca k náhlej zástave srdca.

Najčastejšou formou je fibrilácia predsiení – stav, pri ktorom sa horné časti srdca (tzv. predsiene) chvejú, namiesto toho, aby pravidelne pumpovali krv. Na opačnom konci spektra sú bradykardie, teda spomalený tep, ktorý môže spôsobiť závraty, únavu a niekedy si vyžaduje implantáciu kardiostimulátora – malého prístroja, ktorý pomáha srdcu udržať správny rytmus.

Angina pectoris: Tiché volanie srdca o pomoc

Angina pectoris je odborný názov pre bolesť na hrudníku, ktorá vzniká, keď srdce nedostáva dostatok kyslíka. Najčastejšie sa objavuje pri fyzickej námahe alebo pri strese - teda keď srdce potrebuje viac kyslíka, než mu telo dokáže dodať.

Typická je tlaková, pálivá alebo zvieravá bolesť za hrudnou kosťou, ktorá sa môže šíriť do ramena, krku, čeľuste alebo do chrbta. V pokoji zvyčajne ustúpi.

Zaujímavé (a zároveň zradné) je, že si ju ľudia často mýlia s problémami so žalúdkom – napríklad s pálením záhy alebo žalúdočnými vredmi. Bolesť môže byť podobná a niekedy sa pridá aj nevoľnosť, čo môže zmiasť aj lekára.

Ak sa tieto príznaky opakujú pri námahe a sú sprevádzané dýchavičnosťou, potením alebo búšením srdca, je dôležité ich neignorovať. Včasné rozpoznanie anginy môže zabrániť vážnejším problémom, napríklad srdcovému infarktu.

Ako rozlíšiť anginu pectoris od infarktu?

Angina pectoris a infarkty (typ  STEMI a NSTEMI) majú spoločný pôvod – srdce nedostáva dostatok kyslíka, pretože niektorá z ciev, ktoré ho zásobujú, je zúžená alebo upchatá. Rozdiel medzi nimi je v tom, ako vážne je srdce poškodené.

Angina pectoris je varovný signál. Bolesť na hrudníku sa objaví pri námahe alebo strese, keď srdce potrebuje viac kyslíka. Po oddychu bolesť ustúpi. Srdcový sval zatiaľ nie je trvalo poškodený.

STEMI je akútny infarkt, pri ktorom je cieva úplne upchatá. Časť srdcového svalu začne odumierať, čo je vidieť aj na EKG. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah, napríklad otvorenie upchatej cievy pomocou katétra.

NSTEMI je tiež infarkt, ale menej závažný. Cieva nie je úplne upchatá, no srdce je aj tak poškodené. Príznaky môžu byť podobné ako pri STEMI, ale zmeny na EKG nie sú také výrazné. Aj tento stav si vyžaduje hospitalizáciu a liečbu.

Mŕtvica, porážka, mozgová príhoda – rôzne názvy, rovnaký problém

Mŕtvica (alebo cievna mozgová príhoda, porážka) je stav, keď sa náhle preruší prívod krvi do mozgu. Bez krvi sa do mozgu nedostáva kyslík a živiny, mozgové bunky začnú už po pár minútach odumierať. To môže viesť k trvalému poškodeniu alebo dokonca k smrti.

Existujú dva hlavné typy:
·        Ischemická mŕtvica – vzniká, keď je cieva v mozgu upchatá.
·        Hemoragická mŕtvica – vzniká, keď cieva praskne a krvácanie poškodí mozog.

Nezáleží na tom, ako ju nazveme – ide vždy o vážny stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Rýchla reakcia môže zachrániť život a zmierniť následky.

Čo je trombóza a čo embólia?

Zrážanlivosť krvi plní v našom tele dôležitú funkciu – zastavuje krvácanie. No keď sa zrazeniny vytvoria tam, kde nemajú, môžu byť nebezpečné. Trombóza a embólia sú dva príbuzné, ale odlišné stavy, ktoré narúšajú prietok krvi v cievach a môžu viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Rozdiel je v tom, kde zrazenina vznikne a kam sa dostane:

Trombóza znamená, že sa zrazenina vytvorí priamo v cieve, najčastejšie v nohách. Môže spomaliť alebo úplne zablokovať prietok krvi.

Embólia nastáva, keď sa zrazenina (alebo iný materiál – napríklad vzduch) uvoľní a putuje krvným obehom, až kým nezostane zaseknutá v užšej cieve – napríklad v pľúcach alebo v mozgu.

Na záver máme pre vás 5 praktických tipov, ako sa nestratiť v odborných termínoc1h

1. Pýtajte sa. Požiadajte lekára, nech vám vysvetlí diagnózu ako prvákovi v škole.

2. Používajte jednoduché otázky. Ak nerozumiete niektorému slovu, nebojte sa požiadať o jeho jednoduché vysvetlenie alebo o príklad z bežného života.

3. Vytvorte si slovníček. Postačí vám malý zošit či aplikácia s prekladom názvov do „ľudskej reči“.

4. Spoľahnite sa na overené zdroje.

5. Zoberte si sprievod. Druhý pár uší zachytí aj tie slová, ktoré vy v strese prepočujete.