Stanislav žije roky s vážnou diagnózou chronická obštrukčná choroba pľúc. Pred desiatimi rokmi ho dvakrát potrápil zápal pľúc. Ten prvý prechodil a ďalší už preležal v nemocnici s omnoho vážnejšími následkami. Zdalo sa, že je zdravý, ale pred šiestimi rokmi mu praskla dýchacia trubica, a tak sa začal doslova boj o život. „Desať dni v umelom spánku som prežil len vďaka dýchacím prístrojom. Domov z nemocnice som odchádzal s vyhliadkou, že mám pred sebou dva až tri mesiace života.“
Veril v uzdravenie
Bez pohybu, na prístrojoch, s množstvom hadičiek po celom tele a bez možnosti hovoriť. Na plnohodnotný život vtedy veľkú šancu nemal. Navyše choroba sa čoskoro opäť prihlásila. Podstúpil ďalší zákrok, pri ktorom mu vyoperovali časť pľúc. Na toto obdobie si spomína ako na jedno z najťažších vo svojom živote. „Prežil som vďaka svojej pevnej vôli, chuti žiť a najmä vďaka starostlivosti mojej priateľky a lekárov v nemocnici v Poprade a vo Vyšných Hágoch.“
Život s elektrickým káblom
Zdravotný stav pána Stanislava sa po operácii pomaly zlepšoval. Dýchal najmä vďaka stacionárnemu oxygenátoru, na ktorý bol pripojený väčšinu dňa. Aj keď zdravotne bol na tom oveľa lepšie, jeho život sa zúžil na priestor okolo elektrickej zásuvky. „Najviac ma obmedzovalo, že som sa nemohol pohnúť z bytu, chýbali mi prechádzky aj stretnutia s inými ľuďmi. Ak som chcel ísť na chvíľku von, musel som si naplniť kyslíkovú bombu až v Košiciach.“
Aj nevyhnutná cesta k lekárovi je pre pacientov s podobným osudom prekážkou. Neustále napĺňanie kyslíkovej bomby je náročné najmä finančne.
Žijem nový život
Situáciu pána Stanislava vyriešil až prenosný kyslíkový prístroj. Dostal sa medzi podporených poistencov v projekte Bojovníci za zdravie a získal grant na kúpu vytúženého prenosného oxygenátora. „O takomto prístroji som sníval už dávno. Opäť si vychutnávam obyčajnú prechádzku alebo výlet tak, ako zdraví ľudia.“