Príbehy bojovníkov

Z móla na invalidný vozík

Príspevok: 2500 € 

Samo práve ukončil základnú školu a čakal ho nástup na gymnázium. Zavŕšenie jednej etapy života a vstup do novej si chcel poriadne užiť s kamarátmi počas prázdnin. Jedna zle mierená šípka do vody však razom všetko zmenila.

Partia tínedžerov sa počas letných prázdnin rozhodla poriadne si vybiť energiu blízko vodnej nádrže Domaša. V horúci deň sa kamaráti zišli na móle, aby sa schladili a popri tom si poriadne zaskákali. Chvíle zábavy a bezstarostnosti však skončili, ako nikto nečakal.

V zápale hry minul cieľ

Samo1.JPG Voda totiž nedosahovala rovnakú hĺbku na všetkých miestach, a to sa Samuelovi vypomstilo. „Počas šantenia, som sa bohužiaľ bez rozmyslu rozbehol a skočil rybičku. Padal som v ústrety miestu, kde voda siahala sotva po prsia. K tomu všetkému som ešte nestihol natiahnuť ruky pred seba," vracia sa v spomienkach k osudnému dňu dnes už 20-ročný Samuel. Nasledoval náraz hlavou na dno, tri krčné stavce to nevydržali... „Z vody ma vytiahla kamarátka, keďže som ostal ponorený pod hladinou a nevedel som sa pohnúť. Vedomie som však nestratil," rozpráva mladý gymnazista, ktorému úraz spôsobil ochrnutie od hrudníka nadol a čiastočne aj horných končatín.

Život naruby

Nasledoval okamžitý prevoz helikoptérou do košickej nemocnice, kde ho na druhý deň čakala operácia. Tínedžerovi, ktorý mal všetko ešte len pred sebou, sa zrazu zo dňa na deň život zmenil naruby. Dovtedy nadšený športovec trávil zimu na lyžiach, leto na bicykli a medzitým posilňoval vo fitness centre. „Stratil som slobodu voľného pohybu. Všade ma treba tlačiť na vozíku," vyznáva sa Samuel.

Škola s individuálnym plánom

Rozhodol sa však nepoľaviť a aj napriek následkom nehody nastúpil na gymnázium, kde mu vzhľadom na jeho zdravotný stav umožnili študovať podľa individuálneho učebného plánu. „Školu navštevujem väčšinou dvakrát do týždňa s tým, že absolvujem dva, tri predmety," opisuje svoj študentský režim. O rok ho čaká maturita a možno aj prijímačky na vysokú školu. „Bavia ma prírodné vedy, no musím myslieť na môj zdravotný stav, ktorý ma značne obmedzuje," hovorí o svojej budúcnosti s istou dávkou opatrnosti.

Nič nevzdáva

Odvaha mu však nechýba a nádej nestráca. Pravidelne rehabilituje, navštevuje špeciálnu terapiu magnetom a aktívne cvičí aj doma, napríklad aj na motomede. Uvažuje aj nad možnosťou práce z domu, ktorú by mohol vykonávať cez počítač. Aj keď ho občas prepadnú pochmúrne myšlienky, vieru v zlepšenie svojho zdravotného stavu nestratil. „Výskumy a medicína neustále napredujú, dúfam, že aj v mojom prípade môže dôjsť k zlepšeniu. Či už k markantnému alebo pokojne aj k úplnému, teda že sa budem hýbať ako pred úrazom," uzatvára s nádejou Samuel.

Za svoje uzdravenie bojuje aj v rehabilitačnom centre Adeli v Piešťanoch, ktoré pomohlo na nohy už nejednému „beznádejnému" prípadu.

Výsledky 2. kola Bojovníkov za zdravie oznámime o