Krištofko prišiel na svet s ideálnymi mierami. Do deviateho mesiaca nejavil žiadne známky zdravotného problému. Ako však čas plynul, iné deti v jeho veku už lozili. Chlapček zaostával a rodičov začali prenasledovať prvé obavy.
Krištof do pol roka svojho života napredoval vo vývoji ako všetci jeho rovesníci. Dvíhal hlavičku, reagoval na hlasy a tváre, otáčal sa z chrbta na bruško, zvedavo skúmal veci okolo seba. O dva mesiace však nastal zlom. „Sám sa posadil len zriedka a stále neštvornožkoval. Doktorka nás ubezpečila, že všetko je v poriadku a každé dieťa sa vyvíja iným tempom,“ začína s príbehom mamina dnes 20-mesačného Krištofa. Týždne a mesiace plynuli, no žiadny posun nenastal. „Nožičky mal čoraz slabšie. Ťahal ich bezvládne za sebou,“ spomína Viktória na chvíľu, keď sa s manželom rozhodli vziať ročného syna na fyzioterapiu a začať s cvičením.
Iba zlý sen?
Želaný efekt sa však napriek úsiliu rodičov a námahe Krištofka nedostavil. „Keď uvidel hračku, ktorú túžil vziať do ruky, pozrel na mňa uplakanými očkami. Jeho múdra hlavička chcela ísť, no telíčko neposlúchalo. Plakala som spolu s ním, lebo som videla, ako rád by sa za ňou rozbehol, ale niečo ho ťahalo späť,“ hovorí s bolesťou v srdci matka. Rodičia však neprestávali veriť a každé ráno vstávali s nádejou, že práve dnes nastane deň D, keď sa Krištofov zdravotný stav zlepší a všetko trápenie pominie.
Návšteva neurologičky bola nevyhnutná. Vyšetrenia a následné genetické testy celú záhadu objasnili. „Oznámila nám, že ide o spinálnu muskulárnu atrofiu (SMA),“ hovorí Viktória o najsmutnejšej správe svojho života. Dedičné nervovosvalové ochorenie totiž vedie k postupnému úbytku svalových buniek a stav pacienta sa postupne zhoršuje.
Nádej nikdy neumiera
Rodičia však veria, že Krištof čoskoro dostane špeciálnu liečbu, ktorá je dostupná už aj v Európe a zákernú chorobu nielen zastaví, ale aj premôže. „Krištofko je od narodenia veľký bojovník a my všetci veríme, že raz aj on okúsi, aké to je stáť bosými nohami na tráve bez opory či rozbehnúť sa pre obľúbenú hračku,“ dodáva s nádejou v duši Viktória.
Keďže Krištofkove svaly sú krehké, potrebuje neustále polohovanie a upevnenie tela z viacerých strán, aby sa mu neskrivila chrbtica. Rodina preto požiadala o finančný príspevok cez grantový program Bojovníci za zdravie, aby mohli zakúpiť špeciálny terapeutický kočík. So žiadosťou v zdravotnej poisťovni Dôvera napokon uspeli, kočík Krištofkovi poslúži na čas, kým dostane špeciálnu liečbu a postaví sa na vlastné nohy.
