Do chlapčekových troch rokov rodičia poznali len radosti z nového prírastku do rodiny. Nečakane vysoké teploty si však jedného dňa vyžiadali hospitalizáciu, a ako sa neskôr ukázalo, boli pravdepodobne spúšťačom ochorenia známeho ako diabetes mellitus 1. typ. Čo prináša život s cukrovkou, si dovtedy mamička malého Marka nevedela ani predstaviť.
Tvrdý režim, odriekanie, pravidelné meranie hladiny cukru v krvi, strach a prebdené noci. Tým všetkým si prešla Daniela, matka dnes už sedemročného Mareka, z ktorého sa medzitým stal športový nadšenec. Futbal, bicykel, turistika, pred ničím sa nezastaví. O to viac mu chronické ochorenie strpčovalo život v kolektíve ostatných, zdravých rovesníkov. „Vždy pred športom, počas neho, ale aj po ňom sme museli zmerať hladinu cukru v krvi a vyhodnotiť situáciu, teda či pridať, ubrať inzulín alebo niečo zjesť. Samozrejme, že toto syna otravovalo a zároveň sa cítil nepríjemne pred inými deťmi,“ vysvetľuje obmedzenie v Markovom živote jeho mamina.
Hrozba hypoglykémie
Čo je však horšie, aktívne deti s diabetom mávajú veľmi často hypoglykémie (znížená hladina cukru), predovšetkým neskoro večer a nadránom. Nočné „hliadky“ a budenie chlapca zo spánku pre neustále kontrolné merania, boli preto každodennou súčasťou rodinného života. „Takýto aktívny športový život, aký môj syn vedie, si neviem predstaviť bez používania kontinuálneho monitoringu cukru v krvi, ktorý vďaka špeciálnemu senzoru dokáže upozorniť, ak cukor začne prudko klesať či naopak stúpať. Môže ísť aj o život ohrozujúci stav,“ vysvetľuje Daniela. Jeden senzor však vydrží šesť dní a zdravotná poisťovňa môže zo zákona hradiť len obmedzený počet. Markova mamina preto požiadala o príspevok cez grantový program Bojovníci za zdravie, vďaka ktorému dokúpi zvyšok zdravotníckych pomôcok na celý rok.
Koniec prebdeným nociam
Pravidelné merania každé dve hodiny vo dne ale aj v noci skončili. Ak totiž senzor zaznamená prichádzajúci závažný stav, kontinuálny monitoring upozorní rodiča zvukovým alarmom. „Dokým syn nepoužíval glukózové senzory, mala som každú noc nastavený budík na 1. a 3. hodinu, aby som preventívne skontrolovala situáciu. Teraz si môžem pokojne ľahnúť a viem, že ak by v noci hrozila synovi hypoglykémia, ale aj hyperglykémia (zvýšená hladina cukru), spustí sa alarm a ten ma zobudí. Pokiaľ je hladina cukru ustálená, ja môžem spať celú noc,“ teší sa z nových možností Daniela.
