Na jeden konkrétny deň pred štyrmi rokmi, strávený rutinnými prácami okolo rodinného domu, Stanislav nikdy nezabudne. V jednom okamihu sa mu zmenil život doslova od základu. Nešťastná náhoda mu vzala možnosť slobodného pohybu.
Zaslúženého oddychu po dlhých rokoch strávených v zamestnaní, sa mnohí „práce povinní“ nevedia dočkať. Stanislav si obdobie na dôchodku vychutnával plnými dúškami a hlavne aktívne. Každodenný kolotoč starostí a povinností vystriedali chvíle strávené na bicykli, na plavárni či na ihrisku s futbalovou loptou. Konečne sa mohol naplno venovať sebe, svojim blízkym a koníčkom. Voľný čas si vypĺňal aj prácou okolo rodinného domu v obci v Trnavskom kraji, kde spolu s manželkou bývajú. A práve počas „kutilských“ prác, došlo k nehode, ktorá zanechala trvalé následky.
Nehodu si nepamätá
Stanislav spadol z výšky troch metrov, keď opravoval strechu na dome. Ako k nehode došlo, však netuší. Z tej chvíle si nič nepamätá. Prebral sa až v nemocnici, kde prebehli vyšetrenia, no prognózy neboli priaznivé. Nešťastný pád spôsobil obojstranné úplné ochrnutie dolných končatín. Začala sa nová etapa života, na ktorú si Stanislav musel zvykať. „Bolo to zložité obdobie. Zmenil sa celý môj dovtedajší život. Nielen mne, ale aj mojej rodine,“ spomína jeden z bojovníkov, ktorý pre svoj zdravotný stav musí neustále cvičiť a hlavne rehabilitovať. „Nakoľko sme s manželkou dôchodcovia, nemôžeme si dovoliť kvalitné a účinné rehabilitácie. Preto sme si požiadali o finančný grant,“ zdôvodnil Stanislav prihlásenie sa do grantového programu Bojovníci za zdravie.
Dvojnásobná podpora
Jeho prosba o príspevok smerovala do Dôvery, ktorá spravuje spomínaný grantový program celkovo dvakrát, vlani a znovu v tomto roku. Keďže pre ľudí odkázaných na vozík je dôležité udržiavať svaly v kondícii, poisťovňa jeho žiadosti vyhovela v oboch prípadoch a celkovo prispela na jeho liečbu sumou 6 000 eur.
„Rehabilitácie mi mimoriadne zlepšili koordináciu, ako aj celkový fyzický a psychický stav,“ pochvaľuje si Stano, ktorý okrem špecializovaných centier pracuje na sebe aj doma. „Doobedie venujem cvičeniu, pomáha mi žena aj dcéra. Bicyklom pre zdravotne ťažko postihnutých sa ľahšie dostanem medzi ľudí,“ uzatvára 69-ročný Stanislav.
