Prekonal šesť operácií počas dvoch dní. Jeho telo taký nápor nezvládlo a upadol do kómy. Lekári v jednej nemocnici mu nedávali šancu. Tím špecialistov v druhej ho zachránili. Andrej sa vo veku 24 rokov rozhodol žiť. A aj keď začína od nuly, zahodil ľútosť a bojuje.
Všetko sa začalo jedným epileptickým záchvatom. Andrej z Českého Brezova v okrese Poltár si spomína na reštauráciu, kde sa stihol ešte najesť, a mieril do práce. Už tam však neprišiel. Zrazu odpadol, no nikto mu nevenoval pozornosť. „Ľudia si zrejme mysleli, že som opitý alebo nadrogovaný. Pomoc som si privolal sám,“ hovorí mladý muž, ktorý pozbieral všetky sily a mobilom stihol zavolať otcovi. Sanitka ho našla vďaka GPS súradniciam jeho telefónu a odviezli ho do nemocnice. Vyšetrením zistili prepletené cievy v mozgu, ktoré začali krvácať.
Mal to byť koniec?
Rozhodovali sekundy, a tak za dva dni musel podstúpiť až šesť operácií. Tie si však vyžiadali svoju daň a Andrej upadol do kómy. Z nej sa už podľa lekárov prebrať nemal. „Nedávali mi ani percento nádeje. Prognóza bola zlá. V kóme som mal ležať tri až päť rokov,“ rozpráva mladý chlapec príbeh, z ktorého mrazí. Zachránila ho len vôľa žiť a otec, ktorý odmietal prijať vyrieknutý ortieľ nad ležiacim synom. „Keď ma chytil za ruku, zvýšil sa mi pulz, a to mu dodalo nádej,“ opisuje pocity otca, ktorý nakoniec nechal Andreja previezť do nemocnice v Rimavskej Sobote. A tam sa karta začala pomaly obracať.
Iný prístup, iný záver
Lekári a terapeutky začali Andreja liečiť, cvičili s ním, masírovali ho, a tým do bezvládneho chlapcovho tela vliali novú krv. Po neuveriteľných tri a pol mesiacoch sa z kómy prebral. Postupne sa učil sadnúť si na kraj postele, potom urobil prvé krôčiky. A hoci sa mu všetko naokolo pred očami krútilo, nevzdal to a začal chodiť. Keď sa ako-tak naučil ovládať svoje telo, prišla na rad pamäť. „Začínal som od piky. Nespoznával som ľudí okolo seba. Učil som sa písmenká. Otec povedal: napíš B a ja som písal A,“ približuje ťažké chvíle po prebudení Andrej. Stále musí cvičiť, no keďže jeho stav si vyžaduje rehabilitovať častejšie, ako mu zo zákona umožňuje zdravotné poistenie, rozhodol sa prihlásiť do grantového programu Bojovníci za zdravie. „Nevedel som o tejto možnosti Dôvery. Povedali mi o tom sestričky a lekár v nemocnici, ktorí za mňa spísali žiadosť, keďže sám by som to nezvládol. Som im za to veľmi povďačný, ako aj Dôvere, lebo mi príspevok schválila,“ rozpráva mladík, ktorému jeho diagnóza od základu zmenila život. Dnes už vie, čo je v živote dôležité.
„Chcel by som žiť normálny život mladého a zdravého človeka. Chcel by som riešiť problémy, ako napríklad aké auto si kúpim, že sa mi ráno nechce vstávať do práce, či si vezmem úver alebo nie. Nezáleží, či mám euro alebo sto miliónov. Všetko stráca hodnotu, ak si to neviete v zdraví užiť,“ dodáva na záver bojovník Andrej.