Príbehy bojovníkov

Adrian_orez.jpg

Prvýkrát prehovoril ako osemročný

Príspevok: 808 € 

Pani Marcela spozorovala na svojom synovi prvé známky nevšedného správania, už keď mal dva roky. Vôbec nerozprával, a tak prešli ambulancie viacerých lekárov. Nepotvrdil sa problém so skrátenou jazykovou uzdičkou, ani so sluchom, ktoré by Adriánovi komplikovali učenie reči. Až po dlhšom čase sa dostal do rúk lekárky, ktorá mu stanovila diagnózu detský autizmus.

Adrian_orez do clanku.jpg Život s autistom

Na tému autizmu sa v posledných rokoch hovorí a píše veľa. Pred desiatimi rokmi však mladá mamička nemala ani zďaleka toľko informácií a netušila, čo ju čaká. „Život našej rodiny sa zmenil úplne od základov. Museli sme všetko prispôsobiť potrebám nášho mladšieho syna,“ hovorí Marcela, ktorá má s manželom ešte jedno staršie dieťa. „Robili sme maximum pre dobro nášho Aďka. Ale báli sme sa, že to všetko bude zle vplývať na nášho druhého syna. Chce to len čas, kým sa vám život s hendikepovaným dieťaťom opäť nejako utrasie,“ hovorí optimisticky a dodáva, že vďaka mladšiemu synovi stretla a stretáva množstvo inak obdarených ľudí, vďaka ktorým prehodnotila priority života.

Všetko bude dobré

Adrián navštevuje špeciálnu školu pre deti s autizmom. Učiteľky zo školy naučili mnohé nielen jeho, ale aj pani Marcelu, ktorá navštevovala kurzy a sedenia, aby vedela, ako s Aďkom čo najlepšie pracovať. Najviac zo všetkého jej však pomohlo, keď sa so synovým hendikepom vyrovnala. „Keď nám potvrdili synovu diagnózu, na začiatku to bolo pre mňa ako matku veľmi ťažké prijať. Pýtala som sa, prečo práve my? No časom som pochopila, že takto mu nepomôžem a že najdôležitejšej pre neho je, aby mal pri sebe vyrovnaných rodičov.“

Kde je mama

Rodičia sa so svojím synom osem rokov nemohli porozprávať. Adrián dovtedy neopakoval slová, ani neodpovedal na ich otázky. Na jeho prvé tri slová však jeho mama nikdy nezabudne, aj keď ich nepočula. „Keď som prvýkrát po ôsmich rokoch odišla na noc do nemocnice, Aďko sa na druhý deň pani učiteľky opýtal:  Kde je mama?“. Od toho dňa rodičia so synom komunikujú. Adrián sa dokonca naučil čítať, aj písať tlačeným písmom. „Naša komunikácia so synom je obmedzená, ale pre nás je to obrovský pokrok a malý zázrak. Často mu robíme tlmočníka, pretože cudzí ľudia mu nie vždy rozumejú,“ dodala Marcela.

Koláče majú každý deň

Aďko aj napriek svojmu hendikepu robí rodine veľkú radosť. Objavil v sebe skrytý talent a jeho najväčšou záľubou sa stalo pečenie. „Keď pečie koláč, všetko musí byť presne, ako sa píše v recepte. Niekedy má obdobie, že musíme piecť aj každý deň. Ale sme radi, že sa v niečom našiel,“ hovorí pyšne Marcela.

Rada by svojho syna zapojila aj do športových aktivít a posilnila jeho fyzickú kondíciu. Ako autista má však oslabené motorické schopnosti. Už niekoľko rokov sa chce naučiť bicyklovať, ale neudrží rovnováhu a má strach to skúšať na klasickom bicykli. Rodina si pre neho vysnívali finančne náročný tricykel – bezpečne upravený bicykel pre ľudí s obmedzeným pohybom. Peniaze naň získali vďaka programu Bojovníci za zdravie. „O programe som sa dozvedela na internete. Povedala som si, že to skúsim, poslala som žiadosť o príspevok a vyšlo to,“ hovorí Marcela, ktorá túži len po tom, aby sa jej syn mal na svete aspoň o trochu lepšie.

Výsledky jesenného kola sú známe. O príspevok nás môžete požiadať opäť na jar.