Energická pani Cecília prežila 25 rokov v školstve. Stovkám detí vštepila lásku k čítaniu a viedla čitateľský krúžok. Ona sama si však nedokáže prečítať ani noviny. Vážna choroba ju postupne pripravila o zrak, aj o samostatnosť. Svitla jej však nová nádej.
Zhoršenie zraku prišlo náhle po päťdesiatke. Cecília absolvovala mnoho vyšetrení v nemocnici aj na súkromných klinikách. Všetci lekári jej potvrdili vážnu diagnózu - makulárnu degeneráciu očí. Ochorenie, na ktoré neexistuje liečba, jej počas rokov poškodilo sietnicu v oku a postupne spôsobilo stratu zraku.
V škole s asistentkou
Lekári pani Cecíliu od začiatku pripravovali na najhoršie. O dvanásť rokov od stanovenia diagnózy nedokáže prečítať text, vidí len obrysy a ľudí rozoznáva najmä podľa hlasu. „Keď som minulý rok odchádzala do dôchodku, takmer nič som posledné mesiace nevidela. Nedokázala som zapisovať známky do triednej knihy, a tak mi pri vypĺňaní dokumentov pomáhala asistentka. Žiakov som poriadne nevidela, preto som ich radšej celý rok ani nepresádzala,“ hovorí pani Cecília, ktorá si na novú situáciu zvykala len ťažko.
Celkom iný život
Pre zdravého človeka, ktorý odrazu ostane odkázaný na pomoc ostatných, je ťažké prijať svoju nesamostatnosť. Svoje o tom vie aj Cecília. „Musela som to prijať, nič iné mi neostávalo. Niekedy som preto mrzutá a nervózna. Vždy som rada piekla, ale prestala som s tým. Prekáža mi, že mi všetko dlho trvá, nevidím na recept, na rúru, a preto sa mi do toho ani nechce púšťať,“ hovorí pani Cecília, ktorá sa stala babičkou až po tom, čo sa jej zrak rapídne zhoršil. A tak iba tuší, ako jej vnúčatá asi vyzerajú.
Nie je namyslená
Kým videla, trávila mnoho času v škole a mimo domu. Teraz sa najlepšie cíti doma a vo svojej záhrade, kde všetko pozná a kde sa vie ľahko orientovať. Do obchodu chodí s asistentkou alebo s manželom, ktorý je jej oporou a pomáha jej so všetkými úkonmi. Ľudí najčastejšie rozoznáva podľa hlasu alebo typickej chôdze. „Nevidím ich mimiku, takže neviem, či sa na mňa usmievajú, alebo mračia. Ale veľa mi napovie aj tón hlasu.“ Ako učiteľka v malom meste je zvyknutá, že ju každý pozná. „Veľa ľudí ma pozdraví. Keď počujem, odzdravím, ale často ani neviem koho,“ dodáva.
Všetko jej povie kamera
Vďaka organizácii, ktorá pomáha nevidiacim si pani Cecília pred pár mesiacmi vyskúšala pomôcku pre ľudí s poškodením zraku. Praktická kamera pripevnená k okuliarom jej nahlas prečíta akýkoľvek text, na ktorý sa pozerá. „Povedala som si, že túto pomôcku raz budem mať. Našetriť si viac ako 5-tisíc eur je však pre dôchodcu na Slovensku nereálne. Od netere som sa dozvedela o programe Bojovníci za zdravie a neváhala som,“ hovorí pani Cecília, za ktorú vyplnila žiadosť o príspevok dcéra.
Peniaze na zdravotnú pomôcku nakoniec získala a prístroj už pár dní testuje „Ešte len objavujem, čo všetko dokáže, a učím sa s ním pracovať. Môžem si teraz prečítať noviny, list aj etikety na potravinách. Dokonca som si nasnímala ľudí, s ktorými som najčastejšie, a keď idem okolo nich, kamera mi sama povie, kto je práve v mojej blízkosti,“ teší sa pani Cecília, ktorá verí, že vďaka pomôcke bude opäť samostatná, nie odkázaná na pomoc iných.