Pred dvoma rokmi prekonal Maroš mozgovú príhodu. Mal len 27 rokov a celý život pred sebou. Dovtedy bol plný energie a rád športoval. Teraz bojuje o to, aby žil ako predtým.
Život sa mladému mužovi obrátil naruby v jedno nedeľné augustové doobedie. Maroš, ktorý dovtedy nemal žiadne vážnejšie zdravotné problémy, odrazu nevedel vysloviť slová. Po ceste na pohotovosť si už necítil pravú časť tela a pri nemocnici nevedel sám vystúpiť z auta. Okamžite ho previezli do Bratislavy, kde strávil päť hodín na operačnej sále. Ani lekári doteraz nevedia, prečo mu v mozgu zrazu praskla cieva.
V dobrom aj v zlom
Maroš je aj po dvoch rokoch od udalosti odkázaný na pomoc ostatných. Jeho najväčšou oporou je po celý čas priateľka Jana. „Každý deň som ho navštevovala v nemocnici, absolvovala som s ním všetky rehabilitácie. Vozila som ho, kam bolo treba,“ spomína mladá žena na ťažké obdobie. Po návrate z nemocnice sa rozbehol kolobeh rehabilitácií, vyšetrení, návšteva logopedičky a pravidelné cvičenie s jasným cieľom: aby sa dokázal vrátiť späť do bežného života a bol samostatný. „Priateľ sa musel naučiť všetko úplne od začiatku. Chodiť, čítať, písať aj rozprávať,“ hovorí Jana, ktorá je zatiaľ aj Marošovým tlmočníkom.
Rehabilituje s kočíkom
Za dva roky Maroš spravil neuveriteľný pokrok a z ležiaceho pacienta sa vďaka svojej húževnatosti, rehabilitáciám a cvičeniu v špecializovaných centrách opäť postavil na vlastné nohy. „Ešte stále ho neposlúcha pravá ruka, nevie hýbať prstami, a tak je pre neho mnoho úkonov stále ťažko zvládnuteľných,“ hovorí Jana. Mladý pár sa už dva mesiace teší zo spoločnej dcérky Dianky. „Prechádzky a kočíkovanie maličkej sú teraz pre neho najväčšou rehabilitáciou. Dianka nám obom dodáva veľa energie aj vieru v úplné uzdravenie,“ konštatuje mladá mamička, ktorá sa sama stará o partnera aj o maličké bábätko.
Späť na ihrisko
Marošovi zatiaľ jeho zdravotný stav neumožňuje chodiť do práce, ani samostatne fungovať. Pomoc potrebuje aj pri príprave jedla, vybavovaní po úradoch a komunikácii. Aj vyjsť do bytu, ktorý je na treťom poschodí bez výťahu, je veľkou výzvou. „Veci, ktoré boli do toho osudného dňa pre Maroša bežnou súčasťou života, teraz robiť nemôže. Rád by si zahral futbal, viem to. A raz si ho určite zahrá, urobíme pre to spoločne všetko,“ dodáva odhodlane Jana.
Sedenia v komore
Keďže obaja sú momentálne bez príjmu, peniaze na pokrytie finančne náročných rehabilitácií ani na návštevu hyperbarickej komory im nezostávajú. V programe Bojovníci za zdravie preto požiadali o príspevok na Marošovu liečbu a boli úspešní. Pobyt v hyperbarickej komore v kombinácii s cvičením pomohol Marošovi najmä rozhýbať si nohu, vďaka čomu sa mu ľahšie chodí. Zlepšila sa aj jeho reč a slová začal spájať do krátkych viet. „Maroš musí najmä rehabilitovať, pretože to je to najdôležitejšie pre návrat do bežného života. Aj keď to niekedy trvá aj roky. Nevzdám to a urobím všetko, čo je v mojich silách. Robím to pre Maroša aj pre našu dcérku,“ dodala statočná mladá žena.
