Príbehy bojovníkov

Samko sa všetko učí druhýkrát

Príspevok: 4484 € 

Dvojročný Samko bol do svojich 14-tich mesiacov úplne zdravé bábätko. Rodičia sa každý deň tešili z jeho pokrokov. V jednom okamihu sa však život celej rodiny prevrátil naruby.

IMG_4397.JPGMladá rodina si užívala život s vytúženým synčekom. Mal desať mesiacov, keď začal sám behať. Bol nesmierne šikovný a rodina prežívala tie najkrajšie chvíle. „Jedného dňa Samko doma z ničoho nič odpadol na jedálenskej stoličke. A začal sa doslova boj o jeho život,“ spomína si mama Simona na najťažšie obdobie ich života. „Okamžite sme odišli do nemocnice v Trstenej a odtiaľ rovno do Martina. Jeho stav sa však prudko zhoršoval, a tak ho letecky previezli do Bratislavy.“

Šesť týždňov v umelom spánku

V Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave nakoniec strávil v umelom spánku neuveriteľných šesť týždňov. Jeho stav bol kritický, postupne mu začali zlyhávať pľúca, obličky, pečeň, žalúdok aj črevá. „Neuveriteľne sme sa o neho báli.  Pohľad na bezbranného Samka napojeného na najrôznejšie prístroje nám s manželom trhal srdcia. Vraveli sme si celý čas, že nádej umiera posledná,“ spomína Simona na udalosti spred roka. V čase, keď bojovala o život svojho synčeka, pod srdcom už nosila svoje druhé dieťa. „Asi aj to nám pomohlo, aby sme ostali silní a pozitívni,“ dodáva jedným dychom. 

Vzácna diagnóza

Malého bojovníka lekári nakoniec dostali z najhoršieho a jeho stav sa zo dňa na deň zlepšoval. Dokonca sa rozhodli prebrať ho z umelého spánku. „Chcela som byť pri Samkovi prvé hodiny po prebudení, aj napriek tomu, že mi to v druhom stave neodporúčali. Musela som ísť jednoducho za ním, a aj keď ma nevnímal, držala som ho celý čas za ruku. Urobila by to každá matka,“ konštatuje Simona.

Samkovi nakoniec lekári stanovili veľmi zriedkavé ochorenie s komplikovaným názvom aHUS (atypický hemolyticko-uremický syndróm). Jeho nebezpečenstvo je v tom, že u postihnutého pacienta postupne dochádza k poškodeniu životne dôležitých orgánov. Okamžite začali s liečbou aj rehabilitáciami.

Všetko prežívajú po druhý raz

Synčeka si rodičia mohli konečne odniesť domov z nemocnice až po troch mesiacoch. „Mal rok a pol, ale bol doslova ako novorodenec. Pomaly nás začal vnímať, na chvíľu zaostril a sledoval nás. Musel sa naučiť všetko znovu, aj sedieť, aj štvornožkovať,“ hovorí pani Simona. Rodičom po príchode z nemocnice pribudlo množstvo povinností. So Samkom musia doma každý deň cvičiť, dochádzajú na rehabilitácie, masáže a vyšetrenia. Každý druhý týždeň cestujú z Oravy až do Bratislavy, pretože musí užívať špeciálne infúzie, bez ktorých by sa jeho zdravotný stav prudko zhoršil.

IMG_4309.JPG

Malý bojovník robí pokroky

V napredovaní Samka najviac pomáhajú rehabilitácie v špecializovaných zariadeniach. „Práve tam urobil najväčšie pokroky. Ale, bohužiaľ, tento pobyt nie je hradený zdravotnými poisťovňami,“ hovorí pani Simona, ktorá sa na trojtýždňový rehabilitačný pobyt v Piešťanoch so synom dostala vďaka príspevku z grantového programu Bojovníci za zdravie.

Samko sa vďaka intenzívnej starostlivosti odborníkov na pobyte zdokonalil v stoji a vo svojich takmer dva a pol rokoch sa učí druhý raz chodiť. „Zlepšila sa mu stabilita v stoji. Dokáže už postáť aj pár sekúnd a krajšie používa nožičky,“ vymenúva pokroky hrdá mamička, ktorá urobí všetko pre to, aby jej syn raz viedol plnohodnotný život.