Zdrvujúcu správu o svojej diagnóze sa dnes 35-ročný Richard zo Sielnice dozvedel pred jedenástimi rokmi. Úprimne priznáva, že skleróze multiplex chcel najprv „pomôcť“ – alkoholom a drogami.
Nevyspytateľné ochorenie, ktoré bez jasnej príčiny postihuje práve mladých ľudí, sa u Richarda začalo prejavovať v januári 2009 problémami so zrakom. „Začal som vidieť dvojmo a rozmazane. K tomu sa pridružila takzvaná opilecká chôdza,“ spomína s odstupom času.
Ochorenie chcel poraziť alkoholom
Mladý muž vyhľadal praktickú lekárku. Nasledovali vyšetrenia u špecialistov – očné, neurologické, imunológia, CT, MR mozgu, lumbálna punkcia. Po pol roku lekári stanovili diagnózu: skleróza multiplex, nazývaná aj roztrúsená skleróza. Ochorenie, ktoré neraz pacienta posadí na invalidný vozík. „Začiatky boli veľmi ťažké a popravde som sa s tým doteraz úplne nevyrovnal. Skôr som sa snažil zničiť alkoholom a drogami,” hovorí Richard úprimne.
Rozhodnutie, že sa postaví proti chorobe, ktorá ničí jeho organizmu, prišlo až po čase: „Jedného dňa, keď som si myslel, že už je so mnou koniec a budem to mať za sebou, som precitol a objavil znovu túžbu žiť,” popisuje svoju skúsenosť spred niekoľkých rokov. A tak zmenil životosprávu, prestal piť a fajčiť, upravil jednačiek a začal s cvičením. Pretože práve aktívni pacienti majú väčšiu šancu vyhnúť sa nepríjemným komplikáciám, ktoré sprevádzajú “eresku”, ako pacienti v skratke nazývajú roztrúsenú sklerózu.
Šport mu pomáha
„Chcel som sa začať venovať nordic walkingu. Ale v mojom súčasnom stave som rád, ak prejdem dva až tri kilometre a doslova mi neodpadnú nohy,“ pokračuje Richard v rozprávaní o ťažkostiach, ktoré sprevádzajú jeho život. Okrem únavy medzi ne patria aj bolesti kĺbov, tuhnutie svalov či neistota pri chôdzi. Richard sa preto rozhodol pre investíciu do stacionárneho bicykla, ktorá je pre neho zároveň zdravotníckou pomôcku. Požiadal Dôveru, či by mu pomôcku nepreplatila. Zapojil sa do programu Bojovníci za zdravie a dnes je majiteľom stacionárneho bicykla. „Pri mojej diagnóze sa veľmi nedá hovoriť o zlepšení, skôr o udržaní aktuálneho stavu. Napriek tomu môžem povedať, že dnes mám lepšiu kondičku ako kedykoľvek predtým,” uzatvára Richard, ktorý naďalej statočne bojuje so svojou diagnózou.
Pochvaľuje si napríklad, že vďaka tréningu na stacionárnom bicykli dnes zvláda aj dlhšie výlety a turistiku, ktorá bola predtým pre neho nedostupnou métou. Priaznivejší zdravotný stav mu dokonca umožnil zamestnať sa v chránenej dielni.