Príbehy bojovníkov

Maria vyrez.jpg

Mária dostala druhú šancu na život

Príspevok: 3480 € 

„Bola to klasická nedeľa. Po príjemnom dni v meste na káve a v kostole mi večer prišlo doma nevoľno. Zavolala som manžela a viac si už nepamätám,“ začína svoje rozprávanie 34-ročná Mária, ktorej sa upchala cieva v mozgu. Nasledoval boj o život a mesiace strávené v nemocnici. Ešte aj rok a pol od udalosti je odkázaná na pomoc ostatných. No napriek všetkému je nesmierne vďačná za druhú šancu na život.

Maria9.png.jpg Mladá žena si na nepríjemnú udalosť pamätá len matne. Príjemný víkend sa skončil privolaním záchranky, ktorá ju v kritickom stave previezla do nemocnice v Žiline a následne do Martina, kde ju operovali. Stav po cievnej mozgovej príhode bol veľmi vážny a Mária bola niekoľko dní v ohrození života. „Môj stav bol kritický. Lekári ho popísali ako vzácny syndróm uzamknutia. Moje telo sa úplne uzavrelo a na začiatku som bola schopná hýbať len viečkami,“ spomína si.

Varovný prst

Prvé príznaky ochorenia Mária pocítila asi rok pred nehodou. Trápili ju závraty, bolesť hlavy a pískanie v ušiach. Hoci so svojím problémom navštívila lekára, ten diagnózu včas neodhalil a jej sa pomaly upchávala cieva, ktorá nakoniec praskla a spôsobila krvácanie do mozgu. Lekárske prognózy neboli optimistické a počítali aj s najhorším scenárom. Jej zdravotný stav sa však po dlhých mesiacoch hospitalizácie zlepšil natoľko, že sa mohla vrátiť domov.

Odkázaná na pomoc blízkych

Mladej žene, ktorá bola dovtedy plná energie, pracovala a tešila sa zo života, sa život obrátil naruby. Po návrate do domáceho prostredia si len ťažko zvykala na novú situáciu. „Nič už nie je ako predtým. Celý svoj život som musela prispôsobiť okoliu, pretože som pri väčšine činností neustále odkázaná na pomoc ostatných. Pre mňa je utrpením to, čo iní pokladajú za otravné. Že nemôžem variť, piecť, ani sa starať o domácnosť,“ hovorí Mária, ktorá je presvedčená, že jej celá situácia nakoniec do života priniesla aj veľa dobrého. „Omnoho viac si vážim každý jeden deň a každú maličkosť,“ dodáva.

Bez manžela ani na krok

Až spätne si uvedomila, ako ľahko sa nepríjemná udalosť mohla skončiť katastrofou. „Manžel mi zachránil život tým, že bol pri mne a včas zavolal záchrannú službu. Ak by bol v práci, už by som tu pravdepodobne nebola,“ konštatuje Mária. Dodáva, že bez manžela Jaroslava by kritickú situáciu zvládla len veľmi ťažko. „Môj Jarko stojí pri mne od prvého dňa, pomáha mi cvičiť, navštevuje so mnou terapie aj rehabilitácie. On bol ten, kto prišiel s nápadom požiadať o pomoc moju poisťovňu a zapojil ma do projektu Bojovníci za zdravie.“

Mária nakoniec získala finančný príspevok takmer 3500 eur na absolvovanie rehabilitácie. Práve tie jej najviac pomáhajú vrátiť sa späť do normálneho života. „Absolvovala som už niekoľko rehabilitačných pobytov. Zlepšila sa mi vďaka nim motorika, rozhýbala som celú pravú stranu tela a zdokonalila reč. Okrem toho každý deň cvičím doma sama, s Jarkom alebo s fyzioterapeutom. Verím, že všetka námaha a drina prinesú svoje ovocie a ja sa raz postavím na vlastné nohy. Aj keď viem, že už to nikdy nebude ako predtým,“ dodáva odhodlane.


O príspevok na liečbu nás môžete opäť požiadať od 4. apríla.