Tomáš sa narodil ako zdravý chlapec. Keď bol bábätko, prekonal onkologické ochorenie, ktoré ho doživotne pripútalo na invalidný vozík. Dnes študuje na gymnáziu, športuje aj programuje. Budúci informatik je dôkazom toho, že odhodlanie bojovať za lepšie zdravie môže byť silnejšie ako všetky prekážky.
Je to už takmer 16 rokov, čo si pani Ivana s manželom odkrútili najťažšie obdobie svojho života. Doma mali zdravého ročného chlapčeka, ktorý sa práve pokúšal o svoje prvé kroky. Tomáško začal zrazu horšie spávať a ťažšie sa mu dýchalo. So synčekom preto navštívili pediatričku hneď niekoľkokrát. Tá ho nakoniec poslala na röntgen do nemocnice.
Zo dňa na deň pacientom
Ani v najhoršom sne mladým rodičom nenapadlo, že hneď na druhý deň Tomáško podstúpi náročnú operáciu a v nemocnici strávia v strachu najbližšie týždne. „Presne do roka a do dňa od jeho narodenia sme boli opäť v rovnakej nemocnici. Vyšetrenia, bohužiaľ, odhalili nádor, ktorý mal Tomáško v hrudnom koši. Utlačil miechu až spôsobil ochrnutie od pása nadol,“ hovorí smutne Ivana.
Malý bojovník podstúpil v krátkom čase dve náročné operácie a päť cyklov chemoterapie. Nasledoval kolotoč, ktorý nechce pri starostlivosti o bábätko zažiť nikto. Rodičia si na náročné mesiace spomínajú ako na skúšku odvahy a trpezlivosti. „Vyšetrenia u lekárov, merania a odbery striedalo podávanie chemoterapie. Bolo to nesmierne náročné, pretože takému malému dieťaťu nedokážete vysvetliť, čo sa deje, a takmer vôbec nespolupracuje. Aj podanie tabletky bolo nadľudskou úlohou. Ale zvládli sme to,“ dodáva mamička Tomáša s úsmevom.
Verný spoločník
Invalidný vozík je neoddeliteľnou súčasťou dnes už 16-ročného tínedžera. A aj keď zo začiatku boli pre neho všetky bežné činnosti náročné, postupne sa osamostatnil. Tomáš bravúrne zvláda štúdium na bilingválnom gymnáziu. Od základnej školy sa pravidelne umiestňoval na popredných miestach rôznych olympiád. Často sa však pre neho zbytočne končili už v krajskom kole. „Jednoducho sme sa ďalej nemohli dostať. Len veľmi málo škôl je prispôsobených pre deti na vozíčku. Chýbajú výťahy či bezbariérové prístupy. Zdravý človek si nevie predstaviť, akou pohromou sú pre vozíčkara obyčajné schody,“ konštatuje Ivana.
Tomáš na gymnáziu absolvuje v rámci možností dokonca aj telesnú výchovu so zdravými spolužiakmi. Pohyb je pre neho nevyhnutnosťou, pretože bez tréningu by jeho svaly ochabovali. Miluje plávanie a ako hovorí: vo vode sa cíti, akob bol zdravý. Pred pandémiou často navštevoval posilňovňu, jazdil na handbiku a intenzívne sa venoval para-plávaniu v športovom klube. No posledné mesiace zostal kvoli pandémii odkázaný na cvičenie doma.
Výborná pomôcka
Starostlivá mama sa dočítala o špeciálnom multifunkčnom trenažéri pre hendikepovaných. Je to nákladná pomôcka, a tak požiadala o príspevok cez grantový program Bojovníci za zdravie. A uspela. „Trenažér už máme doma a naplno ho využívame. Tomi cvičí každý deň, aby sa udržal v dobrej kondícii,“ hovorí Ivana. Trenažér pomáha pacientom s ochrnutím nôh precvičovať si vrchnú časť tela. Tomáš si na ňom dokonca môže vybrať, či absolvuje tréning veslovania, bežkovania, alebo pádlovania.
Raz bude informatik
Tomáš sa okrem cvičenia intenzívne venuje aj práci s počítačom. „Informatika ho bavila odjakživa. Asi preto, že nemohol behať vonku a hrať futbal s ostatnými chalanmi, stal sa počítač doslova jeho súčasťou. Postupne sa začal zaujímať o programovanie, navštevuje počítačové krúžky aj tábory,“ hovorí Ivana pyšne. Pred pár rokmi dokonca vyhral aj celoslovenskú súťaž v programovaní. Práve teraz absolvuje stáž v Študentskom trénerskom centre spoločnosti Microsoft spolu s 22 študentami z celého Slovenska. Jeho snom je raz študovať v Štokholme a stať sa vývojárom počítačových hier. A ani hendikep ho na jeho ceste nezastaví.