To, že Kristiánko má problém so zrakom, zistili jeho rodičia, keď mal tri mesiace. Pediatričke sa na bežnej prehliadke nezdalo, že bábätko nezvyčajne gúľa očami. Po vyšetrení u očného lekára si rodičia vypočuli smutnú správu: Kristiánkov zrak nereaguje na svetlo, ani na predmety.
Jeho diagnóza znela komplikovane - hypoplázia zrakových nervov a chiazmy. Ide o zriedkavé vrodené ochorenie, ktorého komplikácie sú individuálne. Človek s touto poruchou nemusí vidieť nič, a môže vidieť všetko. Pre rodičov bola synčekova diagnóza nepríjemným prekvapením. „Bol to veľký šok pre celú našu rodinu. Cítite obrovskú beznádej a bezmocnosť, keď neviete, ako pomôcť svojmu dieťaťu.“
Za liečbou až do Berlína
Rodičia začali zhromažďovať množstvo informácií o ochorení. Nanešťastie je táto diagnóza taká vzácna, že na Slovensku nie sú odborníci, ktorí by mali s liečbou ochorenie skúsenosti. Oslovili teda lekárov v zahraničí, ktorí už podobné prípady liečili. Terapia v Nemecku však bola finančne nesmierne náročná. Od rodiny sa dozvedeli o grantovom programe Bojovníci za zdravie a požiadali o príspevok, ktorý sa im nakoniec podarilo získať. Len s polročným Kristiánkom absolvovali jedinečnú terapiu v Berlíne, ktorá sa na Slovensku zatiaľ nevykonáva. „Terapiu elektrickými impulzmi sme absolvovali na jar. Impulzy napomáhajú prenosu signálu do mozgu. Kristiánko, aj keď mal len pol roka, sa držal statočne a všetko zvládol. Po terapii sa dokonca začal usmievať na svetielka. Je to bojovník,“ hovorí pyšná mama Zuzana.
Bojujú každý deň
Starostlivosť o bábätko s hendikepom je náročná, no každodenné malé pokroky stoja za tú námahu. Okrem nákladných terapií v zahraničí rodičia každý deň pomáhajú synčekovi v napredovaní a nevzdávajú sa nádeje na to, že raz vďaka všetkej tej snahe uvidí svet. „Denne stimulujeme Kristiánkov zrak svetielkami, špeciálnymi svetelnými tabuľami aj senzorickými hračkami. Okrem toho často navštevujeme najrôznejšie ambulancie a rehabilitujeme. Len nedávno začal Kristiánko štvornožkovať po svojej izbičke a my vieme, že vníma pred sebou veľké hračky. Najradšej má fit loptu. Malé predmety však nevidí a nezaostruje na ne,“ hovorí starostlivá mama.
Nádej zomiera posledná
Lekári v Berlíne rodičom povedali, že Kristiánko by jedného dňa mohol vidieť aspoň obrysy a rozoznať mamu a otca. „Vidíme prvé pokroky a to nás posúva vpred k nášmu cieľu. Máme pred sebou ešte dlhú cestu a veľmi veľa práce. Veríme však, že raz sa nám synček pozrie do očí,“ dodáva mamička Zuzana odhodlane.
