Ideál krásy spôsobuje, že potichu akceptujeme určité parametre telesnej krásy, o ktorých sa nediskutuje. Sme ovládaní strachom z tzv. anonymnej autority konformity (len nevytŕčať z radu), ktorá je rovnako neviditeľná ako zákony trhu.

Z nej vyplýva aj podstata mýtu krásy: Očakáva sa odo mňa, že budem robiť to isté, čo ostatní, v snahedosiahnuť ideálnu váhu, udržať si stále mladé telo a hladkú pleť.

Aby sme sa nechápali zle: starostlivosť o zovňajšok a túžba „dobre vyzerať“ sú prirodzené. Nie je nič zlé na kráse. Alarmujúci je len spôsob, akým sa krása zneužíva k manipulácii s ľuďmi a akým sa pretláča určitý ideál krásy.

Príkladom tejto manipulácie sú niektoré zaužívané výroky:

  • Každý/á môže mať štíhle telo, treba len chcieť.
  • Štíhlosť je prejavom vnútornej sily a sebadisciplíny.
  • Všetci tuční/é veľa jedia.
  • Nesmieš sa len tak uspokojiť so svojím telom, vždy je čo vylepšovať.

Ženy pod vplyvom ideálu krásy podliehajú tlaku, že musia byť pripravené a ochotné meniť sa podľa toho, čo im ponúka mediálny svet, kozmetický, módny a chirurgický priemysel.

Musím postupovať konformne, nesmiem sa odlišovať a vybočovať z radu: mať kilogramy navyše, celulitídu, ochabnuté telo po pôrode, riedke vlasy a mastnú pleť.

Nesmiem sa pýtať, či je to správne alebo nesprávne, lebo ak cítim nespokojnosť, pochádza vraj z mojej vnútornej nestability. Môžem sa len pýtať, či som prispôsobený/á alebo nie, či nie som „divný/á“ a nevypadám z rámca.

Mýtus alebo ideál krásy je napríklad dokázateľne významným socio-kultúrnym rizikovým faktorom pre vznik porúch príjmu potravy.

Pozor na opačný extrém – obhajobu obezity

Obezita je choroba, ktorá ohrozuje zdravie a život človeka, preto nie je na mieste oslavovať telá s nadmernou hmotnosťou. Dôležité je apelovať na riziká spojené s obezitou, ktoré sú namierené len jedným smerom. V pozadí problému s hmotnosťou totiž zďaleka nestojí len nedostatočný pohyb a zlé spôsoby stravovania. Hoci sú zmeny v týchto oblastiach nevyhnutné, nehovoria nič o rovnako potrebných zmenách v kultúre a v spoločnosti.

from-shot-women-holding-hands.jpg

10 tipov pre oslabenie mýtu krásy

1. Samotné uvedomenie si tejto manipulácie prináša užitočné otázky:
  • Kde sú tzv. „normálni“ - počítačom, chirurgicky alebo inak neupravení ľudia?
  • Dokedy sa bude človek pozerať do výkladov s figurínami žien, mužov a detí s jedným typom postavy?
  • Je v poriadku oslavovať návrat bábiky Barbie s jej absolútne nerealistickými telesnými proporciami pre deti v citlivom vývine ich telesnej identity? Komu tento návrat vyhovuje?
2. Nepreceňovať výzor v komunikácii - hlavne s deťmi a dospievajúcimi

Problémom dnešnej doby je, že málo „odmeňujeme“ pozitívne prejavy v správaní a, naopak, neprimerane často ich chválime za výzor. Dieťa si tak osvojuje nebezpečný vzorec do dospelosti: Ako človek nestojím za nič. Musím sa snažiť dobre vyzerať, aby som si udržal priazeň okolia.

3. Pozor na zdanlivo neškodné komentáre v rodinách a školách
  • Zakri to veľké brucho, lebo ťa nikto nebude chcieť.
  • Klárka sa nám krásne zaguľatila.
  • Pribrala si, konečne vyzeráš ako žena.
  • Z našej Janky bude iste modelka.

Je vhodné šetriť s hodnotením fyzického vzhľadu. Skúsme viac opisovať ako hodnotiť. Namiesto: „Si krásna,“ je lepšie povedať: „Máš pekné vlasy.“

4.Žiadny komentár o vzhľade, ktorý môže raniť adresáta, nie je vtipný

Ak sa jeho autor začne obhajovať slovami „Ale veď to povedal len zo srandy, nebuď taký citlivý“, hovoríme o gaslightingu. Ide o spochybňovanie duševného stavu druhých, v snahe zbaviť sa zodpovednosti za vlastné neprimerané slová. Môžete použiť asertívnu, ale ráznu reakciu, pričom odsúdime nevhodné správanie, nie človeka:

„Nemáš právo posudzovať niekoho vzhľad, tvoj komentár bol nevhodný.“

Nikdy nevieme, či náhodou človek nemá zdravotné problémy, a preto vyzerá inak, ako sme zvyknutí – odlišuje sa od nepísaného „ideálu krásy“. Nie je preto vhodné komentovať výzor.

5. Hľadajme rovnováhu medzi vnútornými a vonkajšími hodnotami

Najmä v rodinách s príliš veľkým dôrazom na zdravý životný štýl sa niekedy život zúži na dve témy: šport a zdravá strava.

Rovnako ako opačný extrém, keď sa prílišné pohodlie v rodinách obhajuje neprimeraným dôrazom na „dobré srdce.“ Zdravie a krása sú hodnoty, ktoré si zaslúžia rovnováhu. Práve rovnováha oslabuje prehlbovanie a šírenie ideálu krásy.

6. Dodržujme zásady citlivej komunikácie
  • Obezita nie je voľba. Nikto sa dobrovoľne nerozhodol pre nadváhu.
  • Často je za obezitou traumatická skúsenosť alebo veľké starosti. Nikoho nesúďme.
  • Je dokázané, že tvrdý expertný prístup v zmysle „Zomrieš na infarkt“ funguje len krátkodobo.
  • Každý človek robí v danej chvíli to najlepšie, čo môže a vie.
  • „Neber si to tak“ nefunguje. Človek dokáže ovplyvniť len svoje konanie, nie pocity.
7. Čo povedať človeku, ktorý má sklon k obhajobe obezity

„Aj keď s tebou nesúhlasím, lebo sa bojím o tvoje zdravie a mám ťa rád/rada, nikdy ťa nebudem súdiť a vždy som tu pre teba.“

8. Pri rozhovore sa partnerovi pozerajme do očí, neskenujme jeho postavu
9. Podporujme rovnocennosť estetických rolí, mier a dôveru medzi mužmi a ženami

Na obede po pohovoroch sa chlapcov pýtali: „Ako by si zachránil svet pred ním samým?“ a dievčat: „Ako si udržiavate takúto peknú postavu?“

10. V mediálnych obsahoch asertívne upozorňujme na podsúvanie nerealistických proporcií.

Sledujme zmysluplné kampane a podporme firmy, ktoré oslavujú rozmanitosť, nie vymyslený ideál krásy. Zamerajme sa na influencerov ainfluencerka, ktorí stavili na prirodzenosť, na chyby, na reálny život. Na každom človeku s kritickým myslením záleží.


Zdroje :                                                                                                                                   

BOVEY, Shelley. Zakázané tělo. Být tlustý není hřích. Olomouc : Votobia, 1995
FROMM, Erich. Cesty z nemocné společnosti. Sociálně psychologická studie. Praha : EarthSave, 2009
NOVÁK, Michal. Společnost, kultura a poruchy příjmu potravy. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2010
LIPOVETSKY, Gilles. Paradoxní štestí. Esej o hyperkonzumní společnosti. Praha Prostor, 2007

Autorka: Mgr. Monika Rusnáková, PhD. Špecializuje sa na prevenciu a riešenie psychosociálnych ťažkostí spojených s diabetom, nadváhou a obezitou. Je edukátorkou v programe DôveraPomáha diabetikom.