Mýtus krásy - ako súvisí s obezitou?
Spoločnosť všeobecne považuje za prijateľný len vybraný typ postavy. Tento neprimeraný tlak na vonkajší vzhľad ohrozuje najmä ženy, hoci ani muži nie sú týchto tlakov ušetrení. Kde je hranica medzi prirodzenou túžbou dobre vyzerať a nebezpečným diktátom mýtu krásy? Ako znížiť jeho vplyv? A ako reagovať na necitlivé ataky okolia?
Ideál krásy spôsobuje, že potichu akceptujeme určité parametre telesnej krásy, o ktorých sa nediskutuje. Sme ovládaní strachom z tzv. anonymnej autority konformity (len nevytŕčať z radu), ktorá je rovnako neviditeľná ako zákony trhu.
Z nej vyplýva aj podstata mýtu krásy: Očakáva sa odo mňa, že budem robiť to isté, čo ostatní, v snahedosiahnuť ideálnu váhu, udržať si stále mladé telo a hladkú pleť.
Aby sme sa nechápali zle: starostlivosť o zovňajšok a túžba „dobre vyzerať“ sú prirodzené. Nie je nič zlé na kráse. Alarmujúci je len spôsob, akým sa krása zneužíva k manipulácii s ľuďmi a akým sa pretláča určitý ideál krásy.
Príkladom tejto manipulácie sú niektoré zaužívané výroky:
- Každý/á môže mať štíhle telo, treba len chcieť.
- Štíhlosť je prejavom vnútornej sily a sebadisciplíny.
- Všetci tuční/é veľa jedia.
- Nesmieš sa len tak uspokojiť so svojím telom, vždy je čo vylepšovať.
Ženy pod vplyvom ideálu krásy podliehajú tlaku, že musia byť pripravené a ochotné meniť sa podľa toho, čo im ponúka mediálny svet, kozmetický, módny a chirurgický priemysel.
Musím postupovať konformne, nesmiem sa odlišovať a vybočovať z radu: mať kilogramy navyše, celulitídu, ochabnuté telo po pôrode, riedke vlasy a mastnú pleť.
Nesmiem sa pýtať, či je to správne alebo nesprávne, lebo ak cítim nespokojnosť, pochádza vraj z mojej vnútornej nestability. Môžem sa len pýtať, či som prispôsobený/á alebo nie, či nie som „divný/á“ a nevypadám z rámca.
Mýtus alebo ideál krásy je napríklad dokázateľne významným socio-kultúrnym rizikovým faktorom pre vznik porúch príjmu potravy.
Pozor na opačný extrém – obhajobu obezity
Obezita je choroba, ktorá ohrozuje zdravie a život človeka, preto nie je na mieste oslavovať telá s nadmernou hmotnosťou. Dôležité je apelovať na riziká spojené s obezitou, ktoré sú namierené len jedným smerom. V pozadí problému s hmotnosťou totiž zďaleka nestojí len nedostatočný pohyb a zlé spôsoby stravovania. Hoci sú zmeny v týchto oblastiach nevyhnutné, nehovoria nič o rovnako potrebných zmenách v kultúre a v spoločnosti.
10 tipov pre oslabenie mýtu krásy
1. Samotné uvedomenie si tejto manipulácie prináša užitočné otázky:
- Kde sú tzv. „normálni“ - počítačom, chirurgicky alebo inak neupravení ľudia?
- Dokedy sa bude človek pozerať do výkladov s figurínami žien, mužov a detí s jedným typom postavy?
- Je v poriadku oslavovať návrat bábiky Barbie s jej absolútne nerealistickými telesnými proporciami pre deti v citlivom vývine ich telesnej identity? Komu tento návrat vyhovuje?
2. Nepreceňovať výzor v komunikácii - hlavne s deťmi a dospievajúcimi
Problémom dnešnej doby je, že málo „odmeňujeme“ pozitívne prejavy v správaní a, naopak, neprimerane často ich chválime za výzor. Dieťa si tak osvojuje nebezpečný vzorec do dospelosti: Ako človek nestojím za nič. Musím sa snažiť dobre vyzerať, aby som si udržal priazeň okolia.
3. Pozor na zdanlivo neškodné komentáre v rodinách a školách
- Zakri to veľké brucho, lebo ťa nikto nebude chcieť.
- Klárka sa nám krásne zaguľatila.
- Pribrala si, konečne vyzeráš ako žena.
- Z našej Janky bude iste modelka.
Je vhodné šetriť s hodnotením fyzického vzhľadu. Skúsme viac opisovať ako hodnotiť. Namiesto: „Si krásna,“ je lepšie povedať: „Máš pekné vlasy.“
4.Žiadny komentár o vzhľade, ktorý môže raniť adresáta, nie je vtipný
Ak sa jeho autor začne obhajovať slovami „Ale veď to povedal len zo srandy, nebuď taký citlivý“, hovoríme o gaslightingu. Ide o spochybňovanie duševného stavu druhých, v snahe zbaviť sa zodpovednosti za vlastné neprimerané slová. Môžete použiť asertívnu, ale ráznu reakciu, pričom odsúdime nevhodné správanie, nie človeka:
„Nemáš právo posudzovať niekoho vzhľad, tvoj komentár bol nevhodný.“
Nikdy nevieme, či náhodou človek nemá zdravotné problémy, a preto vyzerá inak, ako sme zvyknutí – odlišuje sa od nepísaného „ideálu krásy“. Nie je preto vhodné komentovať výzor.
5. Hľadajme rovnováhu medzi vnútornými a vonkajšími hodnotami
Najmä v rodinách s príliš veľkým dôrazom na zdravý životný štýl sa niekedy život zúži na dve témy: šport a zdravá strava.
Rovnako ako opačný extrém, keď sa prílišné pohodlie v rodinách obhajuje neprimeraným dôrazom na „dobré srdce.“ Zdravie a krása sú hodnoty, ktoré si zaslúžia rovnováhu. Práve rovnováha oslabuje prehlbovanie a šírenie ideálu krásy.
6. Dodržujme zásady citlivej komunikácie
- Obezita nie je voľba. Nikto sa dobrovoľne nerozhodol pre nadváhu.
- Často je za obezitou traumatická skúsenosť alebo veľké starosti. Nikoho nesúďme.
- Je dokázané, že tvrdý expertný prístup v zmysle „Zomrieš na infarkt“ funguje len krátkodobo.
- Každý človek robí v danej chvíli to najlepšie, čo môže a vie.
- „Neber si to tak“ nefunguje. Človek dokáže ovplyvniť len svoje konanie, nie pocity.
7. Čo povedať človeku, ktorý má sklon k obhajobe obezity
„Aj keď s tebou nesúhlasím, lebo sa bojím o tvoje zdravie a mám ťa rád/rada, nikdy ťa nebudem súdiť a vždy som tu pre teba.“
8. Pri rozhovore sa partnerovi pozerajme do očí, neskenujme jeho postavu
9. Podporujme rovnocennosť estetických rolí, mier a dôveru medzi mužmi a ženami
Na obede po pohovoroch sa chlapcov pýtali: „Ako by si zachránil svet pred ním samým?“ a dievčat: „Ako si udržiavate takúto peknú postavu?“
10. V mediálnych obsahoch asertívne upozorňujme na podsúvanie nerealistických proporcií.
Sledujme zmysluplné kampane a podporme firmy, ktoré oslavujú rozmanitosť, nie vymyslený ideál krásy. Zamerajme sa na influencerov ainfluencerka, ktorí stavili na prirodzenosť, na chyby, na reálny život. Na každom človeku s kritickým myslením záleží.
Zdroje :
BOVEY, Shelley. Zakázané tělo. Být tlustý není hřích. Olomouc : Votobia, 1995
FROMM, Erich. Cesty z nemocné společnosti. Sociálně psychologická studie. Praha : EarthSave, 2009
NOVÁK, Michal. Společnost, kultura a poruchy příjmu potravy. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2010
LIPOVETSKY, Gilles. Paradoxní štestí. Esej o hyperkonzumní společnosti. Praha Prostor, 2007
Autorka: Mgr. Monika Rusnáková, PhD. Špecializuje sa na prevenciu a riešenie psychosociálnych ťažkostí spojených s diabetom, nadváhou a obezitou. Je edukátorkou v programe DôveraPomáha diabetikom.