Chronické ochorenie je nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá dlhodobo a obvykle sa nemení rýchlo. Takéto ochorenie môže trvať mesiace až celé roky a často vyžaduje dlhodobú liečbu a starostlivosť. K chronickým ochoreniam patrí napríklad cukrovka, vysoký krvný tlak , obezita , astma, srdcovo-cievne ochorenia. Liečba chronických ochorení často zahŕňa zmenu životného štýlu, liečbu liekmi a pravidelnú starostlivosť o zdravie v spolupráci s lekárom.

Záťaž aj pre dušu

Dlhodobé ochorenie vie potrápiť nielen telo, ale aj dušu. A to už pri samotnom oznámení nepriaznivej diagnózy. Len ťažko si vie zdravý človek predstaviť, ako sa počúvajú vety: „Budete sa s tým musieť naučiť žiť.“ „Je to liečiteľné, ale nie vyliečiteľné.“ „Tieto lieky budete potrebovať do konca života.“

Môžeme si len predstavovať, aká násobne vyššia záťaž to musí byť pre rodičov malých detí, ale aj pre blízkych dospelých pacientov, ktorí nie raz pocítia bezmocnosť, strach, či pocity viny.

Nezabúdajme však ani na samotných lekárov a lekárky, ktorých špecializácia pre liečbu chronických ochorení predstavuje tiež pomerne veľkú duševnú záťaž. Sú to v prvom rade ľudia, ktorí sa chcú nielen medicínsky potešiť z dobrého liečebného procesu. Ten má však pri chronických ochoreniach rôzne úskalia, neraz je nepredvídateľný a vstupuje do neho viacero ťažšie ovplyvniteľných faktorov. Novodobé trendy v podobe väčšieho zamerania sa na človeka, než na chorobu a rovnako aj komplexný prístup k zdravotnej starostlivosti dávajú nádej, že sa budú pacienti, blízki i samotní lekári cítiť v liečebnom procese menej osamotení.

4 škodlivé frázy pre človeka s chronickým ochorením

Neber si to tak – táto veta nás nabáda k akejsi hrošej koži, aby nás okolnosti života nezraňovali. Lenže zabúda, že rovnaká hrošia koža nám zabráni prejaviť lásku či zraniteľnosť. Hrošia koža nie je „jednosmerka“, že ostanem imúnny len voči zlu. Ja si totiž zatarasím cestu aj k dobru.

Záleží len na tvojom postoji k chorobe – Omyl! Postoj nie je všetko. Jednoducho, sú situácie v živote, ktoré sú objektívne ťažké a hoci môže byť zmena postoja niekedy užitočná, nie je to žiadna spása sveta.

Mohlo to byť aj horšie – porovnávať akékoľvek utrpenie človeka s druhým je neľudské a navyše neefektívne. Ťažko stretneme človeka, ktorému porovnávanie s údajne horším problémom pomohlo.

Čas zahojí všetky rany – čas málokedy hojí rany. Je to skôr anestetikum, ktoré otupí našu myseľ, ale na srdce nemá dosah.

shutterstock_2247683181.jpg

Rodičia, blízki, opatrovatelia a opatrovateľky – vy ste najdôležitejší

  • Pamätajme, že súcit k blízkym bez súcitu k sebe je nekompletný.
  • Buďme príkladom – keď sa odvážime otvoriť sa svojim pocitom, pacient sa často pridá.
  • Netrápme sa z reakcií, ktoré nie sú podľa našich predstáv, lebo nie je v moci človeka ovplyvniť, ako na nás druhí reagujú.
  • Nie je v silách nikoho, aby všetku starostlivosť zvládal sám. Nepomôže tým pacientovi ani sebe. Rozhoďme siete, kto môže v čom byť nápomocný.
  • Ak cítime stagnáciu, porovnávajme, ako to bolo s naším blízkym na začiatku, v porovnaní s dneškom. Určite nájdeme aspoň zopár malých pozitívnych zmien. Upínať sa na vzdialené ciele môže totiž prinášať napätie. Oplatí sa sústrediť len na najbližší krok s pacientom – najbližší schodík, keď sme oporou pri chôdzi. Nepotrebujeme vidieť celé schodisko ani cieľovú pásku. Ciele sú užitočné, ale preceňované. Najdôležitejšie sú naše každodenné mikro výhry, z ktorých si pekne formujeme reťaz. Raz to pôjde horšie, inokedy lepšie, lebo dobre vieme, že život nie je priamka.
  • Skamaráťme sa s neustálymi začiatkami – neustále začínať je jediný spôsob, ako zachovať náš dobrý liečebný zámer pri živote.
  • Starostlivosť o regeneráciu našich ošetrovateľských či rodičovských síl nemá byť voľbou, ale povinnosťou – sme zdrojom energie pre nášho blízkeho a máme dosť práce aj sami so sebou. Vyhľadávajme každú príležitosť na telesný a duševný relax.

4 dobré správy pred štartom zdravšieho života

Keď chceme nabehnúť na zdravší životný štýl, ktorým môžeme výrazne pomôcť k lepšiemu priebehu nášho ochorenia, často nás brzdia rôzne zaužívané frázy a obmedzenia. Môže sa to týkať pohybu, stravovania, spánku alebo duševnej pohody. Máme však dobré správy, čo všetko už pred novým začiatkom nemusíme.

Nemusíme si veriť, aby sme začali. Starostlivosť o seba sa nerodí z viery, ale z aktivity.

Nemusíme čakať na motiváciu, potrebujeme sa len pohnúť z miesta. Motivácii stačí zlá nálada alebo počasie a je fuč. Disciplína je pre nás lepší parťák, lebo nepozná výhovorky.

Nemusíme sa cítiť pripravení. Nikdy nebude správny čas. Ak si povieme, že nato, aby sme začali s nejakou zmenou, potrebujeme byť viac v pohode, skúsme si to trochu otočiť: Na to, aby som bol viac v pohode, CHCEM začať s malou pozitívnou zmenou. Nechajme túto vetu na seba chvíľu pôsobiť. Všimnime si, že sa nespomína žiadne „musím“, alebo „mal by som“. My totiž nechceme živiť vo svojom vnútri kritika, ale nášho spojenca. Mnohí sme sa roky bičovali zlým vzťahom k sebe. Také niečo by sme vo vzťahu k nášmu dobrému priateľovi nikdy nedopustili, a tak to nedovoľme ani sebe.

Nemusíme zostať pri tom, čo začneme. Niekedy nám napríklad druh fyzickej aktivity nevyhovuje a túžime po niečom inom. Zabudnime na frázy: „Čo človek začal, má aj dokončiť.“ alebo „Nikdy sa nevzdávaj.“ Zmena smeru veľakrát nie je prejavom slabosti, ale vnútornej sily.

V ceste za duševnou pohodou môže pomôcť aj aplikácia VOS alebo rozhovor s odborníkom z Hedepy a Ksebe .

Autorka: Mgr. Monika Rusnáková, PhD. Špecializuje sa na prevenciu a riešenie psychosociálnych ťažkostí spojených s diabetom, nadhmotnosťou a obezitou. Je odbornou terapeutkou a poradkyňou v programe DôveraPomáha diabetikom.