Chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré napáda sliznicu horných dýchacích ciest a vyvoláva silnú zápalovú reakciu v celom tele. Okrem typických príznakov, ako sú horúčka, zimnica, únava a bolesť svalov, spôsobuje aj hlbšie zmeny v organizme, ktoré môžu zasiahnuť rôzne orgány, vrátane srdca.

Ohrozuje nielen pacientov so známou srdcovou diagnózou, ale aj tých, ktorí o nej netušia, alebo majú iné chronické ochorenia - napríklad  cukrovku, astmu či ochorenie obličiek.

Očkovanie je jednoduchý krok, ktorý chráni vaše srdce

Najlepšou ochranou pred chrípkou je očkovanie. Nie je síce 100 % zárukou, že sa chrípke úplne vyhnete, ale ak sa u vás infekcia rozvinie, jej priebeh býva oveľa miernejší. A to je pre vaše srdce veľkou výhodou. Zhodujú sa na tom aj európski kardiológovia. Miernejší priebeh znamená menšiu záťaž, a tým aj nižšie riziko komplikácií. Pre ľudí s chorým srdcom to môže byť rozdiel medzi zotavením doma a pobytom v nemocnici.

Očkovanie je navyše bezplatné a jednoduché –  ako na to, si môžete prečítať tu. 

Kto, kedy a ako často?

Aby bola vaša imunita pripravená na chrípkovú sezónu, je odporúčané dať sa zaočkovať každý rok, ideálne v októbri až novembri. Vírusy chrípky sa každoročne menia a imunita sa po očkovaní tvorí postupne – zvyčajne do 2 týždňov po podaní vakcíny. Ochranu vám očkovanie poskytne na 6 až 12 mesiacov. Správne načasovanie je preto kľúčové.

Každoročné očkovanie sa odporúča všetkým pacientom:
·       od 59. roku života,
·       s vysokým krvným tlakom,
·       s chronickým srdcovým zlyhávaním,
·       s poruchami srdcového rytmu (arytmiami),
·       s ischemickou chorobou srdca,
·       po prekonanom infarkte alebo mozgovej príhode.
 
Očkovanie je bezpečné aj pri užívaní liekov na problémy s krvným tlakom či iné ochorenia srdca. Ak si nie ste istí alebo máte obavy, či je očkovanie pre vás vhodné, poraďte sa so svojím lekárom.

Čo sa deje so srdcom počas chrípky?

Počas chrípky nepracuje naplno len imunitný systém, pod veľkým tlakom je aj srdce. Medzi najčastejšie komplikácie, ktorých riziko sa v tomto období zvyšuje, patria:

·       Vznik alebo zhoršenie porúch srdcového rytmu (arytmie) – chrípka spúšťa zápalové procesy, ktoré môžu ovplyvniť elektrické riadenie srdca a znížiť prah pre vznik arytmií, najmä u náchylnejších pacientov. Najčastejšie sa objavuje fibrilácia predsiení. Horúčka, dehydratácia a nerovnováha minerálov, ktoré sú pri chrípke bežné, riziko ešte zvyšujú.

·       Zápal srdcového svalu (myokarditída) – chrípkový vírus môže v zriedkavých prípadoch zasiahnuť srdcový sval a oslabiť jeho schopnosť pumpovať krv. Tento zápal často prebieha nenápadne, no môže byť závažný a v ťažších prípadoch viesť až k zlyhaniu srdca či náhlemu kolapsu, aj niekoľko dní po odznení infekcie.

·       Infarkt a mozgová príhoda – zápalová reakcia pri chrípke môže poškodiť cievy a uvoľniť usadeniny v ich stenách. Zároveň sa zvyšuje zrážanlivosť krvi, čo podporuje tvorbu krvných zrazenín. Táto nebezpečná kombinácia zvyšuje riziko akútneho upchatia ciev, či už v srdci (infarkt) alebo v mozgu (ischemická príhoda).

·       Zhoršenie srdcového zlyhávania – chrípka kladie na srdce veľké nároky, obzvlášť u pacientov so srdcovým zlyhávaním, ktorých srdce je beztak oslabené. Infekcia vedie k nadmernej únave a k hromadeniu tekutín v tele, čo spôsobuje opuchy, zhoršuje dýchanie a znižuje okysličovanie. Takáto záťaž môže viesť k náhlemu zhoršeniu stavu a potrebe hospitalizácie.

·       Celková záťaž na srdce – pri ťažšej chrípke sa pľúca zaplnia hlienom, čo sťažuje dýchanie a znižuje prísun kyslíka do krvi. Srdce sa snaží tento nedostatok kompenzovať tým, že bije rýchlejšie a silnejšie. Horúčka, zápal a stresové hormóny pritom ešte viac zvyšujú nápor na celý organizmus. Najmä u starších ľudí a pacientov s problémami so srdcom to môže viesť k vyčerpaniu.

Kedy vyhľadať lekára?

Ak dostanete chrípku aj po očkovaní, obráťte sa na svojho všeobecného lekára alebo kardiológa, aby vám poradil, ako ju zvládnuť čo najlepšie.

Chrípku nepodceňujte. Tieto príznaky môžu signalizovať vážnejší problém, preto ak sa objavia, nečakajte na zlepšenie a kontaktujte lekára:
·       nezvyčajná bolesť na hrudníku,
·       pretrvávajúca dýchavičnosť, ktorá sa zhoršuje,
·       nepravidelný alebo veľmi pomalý pulz,
·       závraty, slabosť, silná únava alebo kolaps,
·       opuchy nôh alebo tváre – môže ísť o zhoršenie srdcového zlyhávania,
·       horúčka nad 38,5 °C, neustupujúca ani po niekoľkých dňoch.

Pri vážnych ťažkostiach volajte tiesňovú linku 155. Včasná reakcia môže zabrániť hospitalizácii alebo akútnej srdcovej príhode.