CGM je systém kontinuálneho monitorovania glukózy, ktorý informuje pacienta o vývoji glukózy v pravidelných intervaloch.
V prípade rizikových hodnôt ho upozorní alarmom. Skratka pochádza z anglického Continuous Glucose Monitoring.
Glukózový senzor je zavedený pod kožu, väčšinou v oblasti brucha, ruky alebo stehna. Neodporúča sa zavádzať ho na miestach, kde by bol vystavený nadmernému pohybu, treniu alebo kde by naň mohli tlačiť časti oblečenia alebo doplnkov (napr. opasok). Vyhýbať sa treba aj kĺbom, jazvám, striám alebo drsnej pokožke, pretože senzor nebude správne fungovať.
Senzor meria množstvo glukózy v medzibunkovej (intersticiálnej) tekutine v pravidelných intervaloch 2 až 5 minút (v závislosti od výrobcu). Údaje zo senzora sa ukladajú v malom zariadení nalepenom na povrchu kože. To je prepojené s vysielačom. Namerané údaje sa prostredníctvom vysielača prenášajú do zariadenia, ktoré vie údaje prečítať a z nameraných hodnôt robiť rôzne užitočné štatistiky. Takým zariadením je najčastejšie mobilný telefón s príslušnou aplikáciou, čítačka alebo inzulínová pumpa.
Pri CGM sa hodnoty glukózy znázorňujú na obrazovke čítacieho zariadenia alebo mobilu v reálnom čase, a to spolu s trendovými šípkami, ktoré predpovedajú vzostup alebo pokles glykémií v najbližšom čase. Pacient si môže zaznamenávať konzumáciu jedla a množstvo prijatých sacharidov, aplikáciu inzulínu, fyzický pohyb, prípadne iné aktivity.
Niektoré typy CGM majú prednastavené optimálne pásmo cieľových hodnôt od 3,9 mmol/l do 10,0 mmol/l. Pri niektorých CGM si sám pacient nastavuje svoje cieľové pásmo. Systém alarmom pacienta upozorňuje na prekročenie nastavených hodnôt. Okamžitou reakciou na alarm pacient dokáže znížiť riziko závažných hypoglykémií alebo dlhotrvajúcich hyperglykémií.
V prípade prudkého poklesu alebo vzostupu glykémií sa hodnota zo senzora nemusí zhodovať s hodnotou z glukomera. Údaje zo senzora môžu mať 10 až 15 minútové oneskorenie.
Prečo sa hodnoty namerané pri CGM nezhodujú s údajmi z glukomera?
Glukomer pri meraní využíva krvnú plazmu, zatiaľ čo senzor získava údaje z medzibunkovej tekutiny. Glukóza sa zväčša dostáva najprv do krvi, až potom do medzibunkovej tekutiny. Práve z tohto dôvodu sa hodnoty odčítané z glukomera a senzora glukózy málokedy presne zhodujú. Je to úplne normálne. Pri používaní CGM je však potrebné sa skôr zamerať na vývoj trendov ako na konkrétne hodnoty.
Senzor posiela dáta cez bluetooth do inzulínovej pumpy alebo mobilného telefónu či tabletu. Niektoré senzory vyžadujú kalibráciu pomocou klasického glukomeru dvakrát denne, iné kalibráciu nevyžadujú.
Životnosť senzora je rôzna v závislosti od výrobcu (6 až 7 dní, 10, 14 dní). Využívanie senzora môže niekedy spôsobiť lokálne kožné reakcie či zápal kože spôsobený vonkajším podráždením (iritačnú dermatitídu). Výskyt týchto alergických reakcií sa prejaví u cca 5 % pacientov.
