Inzulínový šok je náhly pokles glykémie spôsobený podaním veľkého množstva inzulínu, ktorý môže viesť k strate vedomia.
Využíval sa ako liečebný postup v psychiatrii pri liečbe ťažkej schizofrénie.
Pacienti opakovane dostávali zvýšené dávky inzulínu, ktoré spôsobili náhly pokles krvného cukru nevyhnutného pre činnosť mozgu, a preto následne stratili vedomie. Dávka inzulínu sa postupne zvyšovala, až kým pacient neupadol do kómy, počas ktorej sa mal jeho mozog „resetovať“.
Pre ukončenie kómy bola pacientovi podaná glukóza intravenózne alebo trubicou vedúcou z nosa do žalúdka.
Tento surový spôsob liečby sa prestal využívať v 60. rokoch 20. storočia.
