Keď mi v 26. rokoch zistili diabetes 1. typu, netušila som, o čo ide. Zo svojich chýb som sa poučila a dnes už viem, že to mám vo vlastných rukách.
Martina Balušiková
Jedlo si rátam na sacharidové jednotky a viem, ako funguje inzulín
Jednou z prvých vecí, ktoré som si musela osvojiť, je jesť pravidelne. Keď mi oznámili, že mám jesť šesť- až sedemkrát za deň, skoro som odpadla. No neostávalo mi nič iné, len to skúsiť. Snažila som sa to dodržiavať, no výsledky neprichádzali. Zlom nastal až po mojej hospitalizácii. Pochopila som, že robím obrovskú chybu, pretože netuším, čo a v akom množstve môžem zjesť. Nevedela som ani, ako inzulín funguje a čo sa môže stať, keď sa najem a inzulín aplikujem. Dôležité bolo naučiť sa rátať sacharidové jednotky, aké sú ideálne hodnoty glykémie aj prečo je potrebné jesť tak často.
Senzoru sa darí lepšie inde ako na mojej ruke
Poznáte odporúčané miesta vpichu senzora? Ja som ich najprv nepoznala. A to bola chyba, ktorá mohla ohroziť môj život. Po zavedení senzora bol totiž rozdiel pri kalibrácii 2, 5 a dokonca až 10 jednotiek. Ako je to možné? Veď tak to fungovať nemôže! Vŕtalo mi to hlavou až tak, že som zavolala do firmy, ktorá senzory dodáva. Tam mi vysvetlili, že mám senzor zavedený na zlom mieste. Odporúčané miesta sú také, kde je viac tuku: brucho, horná časť zadku alebo zadná časť nadlaktia. Nastrelila som si teda senzor do brucha - heuréka! Naozaj to pomohlo a odchýlka na glukomere a senzore bola len asi 0,6 jednotky. A tak som získala skvelého pomocníka v čase aj v nečase.
Glukózový senzor sa večer nenastreľuje
Predstavte si nedeľnú idylku. S rodinou si užívate krásny deň vonku, spolu sa navečeriate a potom si spomeniete na niečo, čo idylku naruší. Ja som v tej chvíli prišla na to, že som si nedala nabiť senzor. Rýchlo som ho šupla do nabíjačky a počkala. Keď bol nabitý, vyčistila som ho, nastrelila, odpojila z nabíjačky a zapojila. No nič sa nestalo. Resetovala som ho a nič... Skúsila som to zas a potom znova. Skúšala som to hodinu, pričom inzulínová pumpa písala, že to má trvať 2 minúty. Začínala som sa báť, preto som skúsila zavolať na Helplinku. Najprv mi nevedeli pomôcť ani tam. Po nejakom čase mi však volali naspäť a rozhodli sme sa k ráznemu kroku. Vymazali sme spárovaný senzor s pumpou a nanovo sme ho pridali. Bála som sa, či sa nájdu. Sama by som to nikdy neurobila. Ale podarilo sa. Trvalo dve hodiny, kým sa to celé podarilo a potom ďalšie dve hodiny, kým sa senzor zahrial. Potom ešte kalibrácia a len čo som zaspala, zvonil budíček. V ten večer som mala o zábavu postarané a bolo to naposledy, čo som si glukózový senzor nastreľovala večer.
Cukrovka 1.typu ma naučila, že zdravie má najväčšiu hodnotu. Musela som sa naučiť počúvať svoje telo, rozpoznávať príznaky a včas reagovať na zmeny. Napriek tomu, že je občas náročné žiť s cukrovkou, vždy nájdem silu a teším sa aj z malých víťazstiev.
