Len si to predstavme, my starší, aké náročné je pre nás dodržiavať zdravotnú disciplínu pri niektorých diagnózach, ktorými sa boríme. O čo väčšou výzvou to musí byť pre mladých ľudí, keď sa ochorenie prelína s ich vývinom a túžbou žiť normálnym dospievajúcim životom. Ako nájsť rovnováhu medzi tým čo chcú a čo si žiada choroba? Prečo sa tým musia zaoberať práve oni a práve v tomto veku?
Stres z cukrovky je vážna vec
Špecifická emocionálna záťaž pri cukrovke sa označuje ako tzv. diabetický distres . Nejde o klasifikované duševné ochorenie, ale o záťaž spojenú s dodržiavaním liečby a režimových opatrení. Môže sa prejavovať pocitmi frustrácie, vyčerpania či bezmocnosti. Štúdie ukazujú, že závažný diabetický distres sa vyskytuje u 53 % pacientov s cukrovkou 2. typu vo veku 18 – 34 rokov. Je to výrazne viac v porovnaní s 20 % u starších pacientov vo veku 65 - 92 rokov. Pri cukrovke 1. typu sa podľa výskumov nadmerná duševná záťaž vyskytuje u 18 – 42 % pacientov.
Skutočná záťaž navyše – pre mladých aj pre rodičov
Na rozdiel od starších dospelých sa musia mladí ľudia s cukrovkou vyrovnávať s náročnými výzvami dospievania a zároveň udržiavať prísnu kontrolu nad ochorením. Tlak na dodržiavanie režimu prichádza v čase, keď túžia po nezávislosti, bezstarostnosti a zapadnutí do kolektívu. Zrazu je ich život plný pravidiel, obmedzení a nepredvídateľných situácií. Túto špecifickú záťaž by sme mohli zhrnúť do nasledovných bodov:
- sociálny tlak a identita
- prechod z detskej starostlivosti na samostatnú zodpovednosť
- sebaobraz – vnímanie vlastného tela
- emocionálne výkyvy a hormonálne zmeny
- otázky budúcnosti (vzťahy, kariéra, rodičovstvo)
Máte stres z cukrovky? Otestujte sa
Zistite, nakoľko cukrovka ovplyvňuje vaše duševné zdravie. Test zvládnete za pár minút.
Prejsť na test
10 tipov pre odľahčenie duše
1. Akceptovať cukrovku ako súčasť života – nemusím na seba tlačiť, aby som sa zmieroval s chorobou a vytvoril z nej kamarátku. Je to viac o praktickom prispôsobení sa (liečbe a opatreniam) ako o vnútornom prijatí, ktoré ani nie je úplne možné. Nemusím vo svojej chorobe nasilu hľadať pozitíva alebo ju dokonca brať ako dar. Som v spojení so sebou, nie s očakávaniami druhých.
2. Nechcieť mať všetko pod kontrolou – oplatí sa strážiť, čo môžem ovplyvniť a čo, naopak, nie je v mojej moci. Niektoré faktory ako hormóny, neočakávané reakcie organizmu či infekcie sú mimo priamej kontroly. Nie vždy pomôže zmena postoja, lebo niektoré životné situácie sú jednoducho objektívne ťažké. Posnažím sa len prežiť, lebo toto je len jedna etapa môjho života, nie celý môj život.
3. Odľahčovať mozog, ktorý robí každodennú nadprácu – cukrovka sama o sebe znamená mnoho rozhodnutí navyše a to vyčerpáva. Každý ďalší faktor (krúžok, pracovnú úlohu, či projekt) dobre zvážim, lebo som len človek a mám limity. Tam, kde si pridám, zároveň niekde uberiem a postarám sa o rovnováhu.
4. Pripomínať si, že nemusím dvakrát makať, len preto že som chorý – nedlžím nič druhým ani sebe. Nepotrebujem nijako vykompenzovať môj údajný hendikep - byť viac vtipný, zaujímavý, či šikovný, aby som vyrovnal pomyslené skóre. Som DOSŤ taký, aký som.
5. Získať podporu – v prvom rade od SEBA, lebo súcit a trpezlivosť k sebe sú moji najväčší spojenci. Ak váham, či požiadam o pomoc iných, hneď si predstavím situáciu opačne: keby za mnou niekto prišiel s problémom, považoval by som ho za slabého? Určite nie. Tešil by som sa dôvere, ktorú mi preukázal a snažil by som sa pomôcť. Presne tak rozmýšľa mnoho ľudí, ktorí si zaslúžia šancu pomôcť nám.
6. Nájsť spôsob odreagovania sa, čo mi prináša pokoj a radosť.
7. Dávkovať prísun informácií – počítam s tým, že ma témy okolo cukrovky môžu vyčerpávať a môžem z nich aj vyhorieť. V režimových opatreniach si nemôžem dať pohov, ale môžem si ho dať v informáciách, v aktivitách či v kontaktoch s ľuďmi, ktorí sú pre mňa v istých obdobiach dôležití, v iných byť nemusia. Sledujem, ako sa cíti moje telo, ktoré mi vždy povie pravdu.
8. Otvorene vyjadriť svoje pocity a potreby.
9. Zapojiť humor, ak mi je to blízke – zdravá sebairónia môže byť veľmi osviežujúca. Dať šancu vtipným obrázkom či videám o cukrovke môže byť správnym krokom. Vďačnými objektmi dobre mienených vtipov bývajú napríklad moderné dia technológie, kde sú mladí ľudia (a ich rodičia) doslova superhrdinami a superhrdinkami. Podobnosť so zdolávaním ťažkých levelov v počítačových hrách je viac než výstižná.
10. Spojiť sa s odborníkom, ktorý ma vypočuje a bude mojím sprievodcom.
Kľúčová podpora rodičom a súrodencom
Byť rodičom dieťaťa s cukrovkou je náročná cesta plná výziev, obáv a neustáleho kolobehu. V prvom rade je to strach o zdravie dieťaťa, hlavne čo sa týka komplikácií a nekontrolovaných výkyvov v glykémii, ktoré môžu viesť k príliš nízkym alebo vysokým hodnotám. Sú to aj veľké nároky na každodennú starostlivosť a prispôsobenie sa rodinného života. Medzi prácou, školou a domácimi povinnosťami to býva často neutíchajúci stres, ktorý predstavuje veľkú emocionálnu záťaž. Rodičov nie raz aj s odstupom času sprevádzajú pocity viny za diagnózu a tiež obavy z budúcnosti. Stoja aj pred výzvou medzi prílišnou ochranou a podporou nezávislosti svojho dieťaťa.
Existujú možnosti, ako si pomôcť a rodičia ich poznajú, len im ich treba s láskou a trpezlivosťou pripomínať, aby sa im žilo aspoň trochu ľahšie:
- Pamätať, že nemôžem mať všetko pod kontrolou.
- Dovoliť si malé pauzy pre seba.
- Požiadať o pomoc a podporu.
- Učiť sa delegovať aspoň časť povinností na dieťa a dôverovať mu.
- Starať sa o svoje zdravie.
- Udržiavať si zmysel pre humor.
A čo súrodenci? Zažívajú menej pozornosti od rodičov a je na nich vyvíjaný tlak, aby boli oni tí samostatnejší a nepridávali rodičom ďalšie starosti. Môžu tiež pociťovať strach o súrodenca, ale aj žiarlivosť a nespravodlivosť či krivdu vo vzťahu k sebe. Niekedy sú náhle vtiahnutí do celej starostlivosti a musia sledovať rôzne opatrenia. Nie je vždy ľahké sa prispôsobovať dia režimu – od jedla až po výlety. Rodičia môžu zdravých súrodencov odbremeniť, keď si nájdu pre nich osobitný čas a môžu otvorene vyjadrovať svoje pocity. Často sú zdraví súrodenci považovaní za silných, a práve preto potrebujú pravidelnú podporu.
Autorka: Mgr. Monika Rusnáková, PhD. Špecializuje sa na prevenciu a riešenie psychosociálnych ťažkostí spojených s diabetom, nadváhou a obezitou. Je poradkyňou v programe DôveraPomáha.
