Krvný tlak vytvára cirkulujúca krv na steny ciev. Ak ste zdravý, vaše cievy sú pružné a pri pumpovaní sa roztiahnu. Predstavte si polievaciu hadicu. Ak ju prišliapnete, prúd vody sa zmenší, ale tlak v hadici pod vašou nohou stúpne. Podobne sa zvyšuje aj tlak krvi. Srdce pri vysokom tlaku (hypertenzii) vytláča krv do užšieho priestoru, čím sa viac namáha. Aby sa tejto situácii srdce dokázalo prispôsobiť, svalovina ľavej komory postupne hrubne. Tým sa zhorší aj okysličenie srdca. Poškodzuje sa vnútorná výstelka ciev, v dôsledku čoho sa v nich môžu usádzať tuky a vznikať krvné zrazeniny. Aj transport kyslíka a živín od srdca k dôležitým orgánom prebieha ťažšie.
-
Hrozby vysokého tlaku
Vysoký tlak poškodzuje srdce aj mozog, obličky i oči. Ak sa na vysoký krvný tlak zavčasu nepríde a nelieči sa, môže mať tento stav za následok ischemickú chorobu srdca, infarkt myokardu či mozgovú príhodu.
Hodnoty krvného tlaku
Tlak krvi sa vyjadruje dvoma číslami.
Prvé, vyššie číslo, sa nazýva systolický tlak. Informuje nás o hodnote tlaku v čase sťahu srdca, kedy krv vytláča do tela.
Druhé, menšie číslo, sa nazýva diastolický tlak. Udáva hodnotu tlaku krvi po uvoľnení srdcového svalu, kedy sa krv vracia do srdca.
Tretie číslo na digitálnom tlakomeri vyjadruje tepovú frekvenciu. Udáva počet úderov srdca za minútu. Pulz (tep) možno nahmatať na tepnách blízkych k povrchu tela, napr. po oboch stranách hrtana, na tepnách na zápästí, na stehnách. Priemerná tepová frekvencia je u mužov cca 72, u žien 76 úderov za minútu.
Spomalenie pod 60 úderov za minútu nazývame bradykardia, zrýchlenie nad 90 úderov je tachykardia. Nižšia hodnota tepovej frekvencie nemusí hneď znamenať ochorenie: u atlétov, vrcholových športovcov sa môže tepová frekvencia pohybovať okolo 40 úderov za minútu. Dlhodobé zvýšenie tepovej frekvencie má neblahý vplyv na telo a prispieva k zvýšenej úmrtnosti pri viac ako 80 úderov za minútu. Znížením tepu dochádza k lepšej rovnováhe medzi dopytom a prísunom kyslíka v pracujúcom srdci.
Zdroj: https://www.medimerck.sk/sk/home/heart/blood-pressure.html
Hodnoty krvného tlaku sa vyjadrujú v jednotkách mm Hg, teda v milimetroch ortuťového stĺpca. Optimálne hodnoty krvného tlaku u dospelého v pokoji sú 120/80 mm Hg.
Zdroj: Podľa odporúčaní ESC/ESH 2018 pre manažment artériovej hypertenzie
Čo je hypertenzia?
Vysoký krvný tlak (hypertenzia) je stav, keď krvný tlak prevyšuje hodnotu 140/90 mmHg. Pozor, prekročenie sa môže týkať systolického, diastolického tlaku alebo oboch súčasne.
Čím vyšší tlak krvi, tým vyššie aj riziko zdravotných komplikácií. Neliečený vysoký krvný tlak zabíja. Podpisuje sa pod:
- 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody,
- 47 % infarktov,
- 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky
Zdroj: https://www.janssen.com/slovakia/vysoky-tlak-je-nebezpecny
Vysoký tlak v tehotenstve (preeklampsia). Niekedy sa v tehotenstve objaví vysoký tlak spolu so zvýšeným vylučovaním bielkovín močom. Tento stav nazývame preeklampsia. Tá sa objavuje najčastejšie v poslednom trimestri tehotenstva.
Nízky tlak (pod 90/60 mmHg) tiež nie je žiadúci. Môže spôsobovať nevoľnosť, omdlievanie a nedostatočné prekrvenie mozgu a iných orgánov, najmä u starších ľudí.
Kto je najviac ohrozený vysokým tlakom?
Hypertenzia sa môže objaviť v akomkoľvek veku u dospelého, ale aj v detskom veku. Diagnostikovanú ju má podľa dát Dôvery 28 % dospelých nad 20 rokov, čo predstavuje 35-tisíc našich poistencov. Každému piatemu pacientovi nameria praktický lekár vyšší krvný tlak, pričom pacient dovtedy netušil, že má tento problém. Odborné kruhy hovoria o 500-tisíc až 1 milióne dospelých pacientov, ktorí majú problém s tlakom krvi a ani o tom nevedia.
Hypertenzia nie je problémom len u mužov. Do 40 rokov ich síce postihuje častejšie, situácia sa však následne vyrovnáva a od veku 65 rokov postihuje viac ženy.
Najviac trpia hypertenziou ľudia vo veku 65 - 69 rokov.
Zdroj: interné dáta Dôvera ZP
-
Vysoký tlak si vyslúžil pomenovanie „tichý zabijak“ preto, lebo jeho príznaky sú nenápadné, až žiadne. Ak tlak stúpa nenápadne, postupne v priebehu rokov, telo si naň privyká. Nebyť tlakomeru, mnohí by o svojom vysokom tlaku vôbec nevedeli. Ak tlak prudko stúpne, môže sa prejaviť týmito príznakmi:
- bolesť hlavy
- závrat
- dýchavičnosť
- hučanie v ušiach
- tŕpnutie prstov
- opuch nôh
- potenie
- búšenie srdca
- krvácanie z nosa
- erektilná dysfunkcia u mužov
Vysoký tlak neumožňuje prirodzené rozťahovanie ciev vedúcich do penisu. To vedie k jeho nedostatočnému prekrveniu, nedostatku živín a kyslíka a následnej erektilnej dysfunkcii.
Hypertenzná kríza predstavuje náhle a prudké zvýšenie krvného tlaku. Hovoríme o nej, ak systolický tlak prekročí 210 mmHg a diastolický tlak je nad 130 mmHg. Je to život ohrozujúci stav, ktorého príznaky sú:
- bolesť hlavy
- zmätenosť
- zvracanie
- kŕče
- krvácanie do sietnice
- krvácanie do mozgu
- srdcové zlyhanie
- akútne poškodenie obličiek
Až 30 % ľudí o svojej hypertenzii nevie, pretože sa cítia zdravo. Práve v takýchto prípadoch zohráva preventívna prehliadka mimoriadne dôležitú rolu.
-
Hypertenzia predstavuje pre telo veľkú záťaž, pretože sa s ňou musia vysporiadať a prispôsobiť sa jej všetky orgány. Dlhodobo neliečená najčastejšie vedie k rozvoju srdcovo – cievnych ochorení, no postihuje aj iné časti tela – obličky, oči a končatiny.
Ateroskleróza
Pôsobením vysokého tlaku na steny ciev dochádza k poškodeniu ich vnútornej časti. Následne sa v nich ukladá tuk a vápenatý povlak, čím sa cievy zúžia a stvrdnú. Tvrdnutie ciev je prirodzené a prichádza so zvyšujúcim sa vekom, no pri hypertenzii k tomu dochádza oveľa skôr. Zúženými cievami pretečie menej krvi. Tým sa zníži okysličenie a množstvo dodaných živín bunkám. Taktiež môže dôjsť k tvorbe krvných zrazenín a tento stav vyústiť až do infarktu myokardu alebo mozgovej príhody.
Cievna mozgová príhoda
Pri prerušenom prísune kyslíka a živín do mozgu dochádza k cievnej mozgovej príhode. Ide o upchatie mozgovej tepny väčšinou z dôvodu aterosklerózy. Medzi trvalé následky patrí porucha reči, pamäte či pohybu.
Alarmujúci fakt je, že najčastejším následkom neliečenej hypertenzie je práve cievna mozgová príhoda.
Infarkt myokardu
V prípade, že sa upchá cieva vedúca do srdca a naruší sa jeho zásobovanie krvou, hovoríme o srdcovom infarkte.
Hypertrofia ľavej komory myokardu
Zhrubnutie steny ľavej komory vzniká pri neliečenej hypertenzii, keď je srdce nútené vynaložiť viac sily na prečerpanie krvi. Spočiatku ide o pozitívny kompenzačný jav, no postupne kvôli tomu stena komory stráca pružnosť a zhoršuje sa plnenie krvou. Prejavuje sa únavou, bolesťou na hrudníku či búšením srdca.
Zlyhanie obličiek
Vplyvom vysokého krvného tlaku sa narúša aj činnosť obličiek. Znižuje sa ich aktivita a v tele sa hromadia škodlivé a odpadové látky. Poškodenie obličiek môže byť až natoľko vážne, že je nutná dialýza.
Strata zraku
Pri neliečenej hypertenzii môže dôjsť k poškodeniu drobných ciev v sietnici oka. Toto poškodenie má trvalé následky a často končí úplnou stratou zraku.
Poškodenie dolných končatín
Upchávanie tepien spôsobuje nedostatočné prekrvenie dolných končatín, ktoré môže viesť až k amputácii.
-
Vysoký krvný tlak rozdeľujeme podľa toho, či poznáme príčinu vzniku alebo nie, na primárny a sekundárny.
Primárna hypertenzia nemá jednoznačnú príčinu. Existuje však množstvo rizikových faktorov, pri ktorých hrozí jej rozvoj. Tento druh hypertenzie sa vyskytuje u väčšiny pacientov.
Rizikové faktory:
- vysoký vek
- so stúpajúcim vekom sa zvyšuje aj riziko hypertenzie. U žien sa za rizikový vek považuje 65+ a u mužov 55+.
- nadhmotnosť
- nadhmotnosť a obezita sa na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyjadrujú pomocou BMI (Body Mass Index). Vyššie riziko hypertenzie hrozí už pri BMI nad 25. BMI sa vypočíta ako podiel telesnej hmotnosti a telesnej výšky2.
- BMIkalkulačka
- fajčenie
- fajčenie je zlozvyk, ktorý zvyšuje krvný tlak a ohrozuje hlavne periférne tepny. Krvný tlak začne klesať až po 20 minútach od vyfajčenia poslednej cigarety
- stres
- stres spôsobuje väčšinou krátke, no výrazné zvýšenie krvného tlaku. Ak príčina stresu pominie, tlak sa vracia do normálu. Ak však dochádza k týmto výkyvom často, môže to viesť k dôsledkom ako pri dlhodobom vysokom tlaku.
- častá konzumácia slaných jedál
- konzumáciou slaných jedál dostávame do krvi sodík. Jeho nadmerné množstvo zadržiava vodu v cievach. Tým sa zvýši objem tekutiny, ktorú musí srdce prečerpať a následne sa zvýši aj tlak krvi.
- nadmerná konzumácia alkoholu
- konzumácia alkoholu môže spôsobiť okrem iného aj poškodenie ciev či aterosklerózu. Taktiež znižuje účinky farmakologickej liečby hypertenzie.
- rodinná anamnéza – výskyt hypertenzie v rodine
- dedičnosť sa môže prejaviť napríklad pri negatívnej zmene životného štýlu, ak človek začne fajčiť, prijímať vyššie množstvo soli alebo je vystavovaný dlhodobému stresu
Sekundárna hypertenzia má preukázateľnú príčinu a vyskytuje sa spolu s inými ochoreniami. Najčastejšie ide o ochorenie obličiek alebo pľúc. V prípade, že sa príčina identifikuje a správne lieči, hypertenzia ustúpi a tlak krvi sa znormalizuje. Tento typ hypertenzie však postihuje len veľmi málo pacientov.
Hypertenzia bieleho plášťa je tzv. „syndróm bieleho plášťa“, kedy lekár nameria vysoký tlak pacientovi práve v ambulancii. Pacient v bežných podmienkach nemá tlak zvýšený, no strach z lekárskeho prostredia mu ho zvýši. Tento typ „vysokého tlaku“ sa nelieči.
-
Vysoký cholesterol
Cholesterol je tuková látka. Približne jednu tretinu cholesterolu prijímame každodenne v potrave a viac ako 2/3 si telo vytvára v pečeni samo. Telo spotrebuje asi 2 g cholesterolu každý deň. Ak je ho v tele príliš veľa, stáva sa rizikovým faktorom vzniku aterosklerózy (prelink), ktorá môže viesť k cievnej mozgovej príhode, poškodeniu tepien končatín, obličiek a dokonca môže spôsobiť infarkt myokardu.
Zdravé hladiny cholesterolu
Celkový cholesterol
Celkový cholesterol ukazuje, koľko cholesterolu je v krvi bez ohľadu na jeho formu. Za zdravú hladinu celkového cholesterolu sa považuje menej ako 5 mmol/l.HDL cholesterol – býva ľudovo označovaný ako „ochranný“ cholesterol. Ide o častice, ktoré nosia cholesterol z tela do pečene. Pre zdravie ciev potrebujeme dostatočnú hladinu HDL cholesterolu. Za minimálne množstvo HDL cholesterolu sa považuje menej ako 1 mmol/l u mužov a menej ako 1,2 mmol/l u žien.
LDL cholesterol – označovaný ako „rizikový“ cholesterol sa podieľa na prenose lipidov do tela.
Nadbytok LDL cholesterolu najviac ohrozuje zdravie ciev. LDL hladina nemá presahovať 3 mmol/l. U ľudí s vysokým rizikom kardiovaskulárnych ochorení sa jeho hladina udržuje ešte na nižších hodnotách.
Odhaduje sa, že zvýšené hladiny LDL cholesterolu má až jedna tretina Slovákov. Znížením jeho hladiny o každý 1 mmol/l sa pritom znižuje riziko vzniku srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody až o 23 %.
Zdroj: https://www.loono.cz/blog/cholesterol-jak-skodi-a-proc-by-nas-mela-jeho-hladina-v-krvi-zajimat
Problémom nemusí byť iba zvýšený cholesterol, ale aj vysoká hladina všetkých tukov v krvi (hyperlipidémia), alebo zlý pomer medzi jednotlivými zložkami tukov v krvi (dyslipidémia).
Aké by malo byť množstvo jednotlivých krvných lipidov?
Cukrovka 2. typu
Pri diabete 2. typu telo nedostatočne reaguje na inzulín produkovaný pankreasom. Tým sa zvyšuje hladina cukru v krvi, čo môže mať za následok rôzne komplikácie, napríklad poškodenie očí či vredy na nohách.
Koronárna choroba srdca
Pod vplyvom aterosklerózy sa môže prejaviť koronárna choroba srdca, pri ktorej koronárne tepny nedokážu zásobovať srdce krvou. Srdce je slabo okysličené a môže dôjsť až k jeho zlyhaniu. Prejavuje sa pri fyzickej a psychickej námahe bolesťou alebo pálením na ľavej strane hrudníka.
Chronické ochorenie obličiek
Poškodenie obličiek vedie k postupnej strate ich funkcie. Tento proces je dlhodobý a väčšinou je bezpríznakový. Až po niekoľkých mesiacoch či rokoch sa môžu prejaviť závažné komplikácie, ako napríklad kardiovaskulárne ochorenia alebo zápal osrdcovníka.