Alexandra Pevalová mala tridsaťpäť rokov, keď čakala svoje druhé dieťa a zistili jej tehotenskú cukrovku. Hoci mala najskôr pocit, že nemôže jesť vôbec nič, nakoniec sa počas tehotenstva cítila tak dobre, ako nikdy predtým.
Napadlo vám, že môžete mať problém s cukrovkou?
Nenapadlo. Ale v 35 rokoch je už rizikové všetko. Hneď pri prvej návšteve mi gynekológ povedal, že moje tehotenstvo môže byť rizikové.
Keď sa vám zistili tehotenskú cukrovku, ako ste zareagovali?
Zľakla som sa. Najmä toho, aký to bude mať vplyv na moje dieťa. Nešlo mi ani tak o seba, ako moje dieťa. Ono bolo na prvom mieste. Keď som začala hľadať informácie na webe, Google mi ukazoval samé hrozné veci, čo sa všetko môže stať.
Čiže strach bol ten motivátor, prečo ste sa okamžite rozhodli zmeniť svoje stravovanie?
Skôr by som povedala, že zodpovednosť. Prišlo mi to samozrejmé, bolo dôležité hneď to riešiť. Keď si zlomíte nohu, tiež to hneď riešite.
Kde ste hľadali rady, recepty, čo môžete jesť a čo nie?
Moja diabetologička mi dala odporúčania, ktoré potraviny sú vhodné, ktoré nie, ktoré podľa nej môžu zvyšovať hladinu cukru. Dostala som od nej brožúrku a podľa nej som sa riadila. Varenie som prispôsobila surovinám, ktoré som mohla jesť. Merala som si po každom jedle cukor a podľa toho som vedela, ako na mňa ktoré jedlo vplýva. To, čo mi zvýšilo cukor, to som až do konca tehotenstva nejedla.
Nemali ste na začiatku pocit, že nemôžete jesť nič?
Mala. Lebo ja mám veľmi rada pečivo a cestoviny. Na tom by som pokojne prežila celý život. No a to bolo práve to prvé, čo som musela vylúčiť. Takisto veľa ovocia aj zeleniny som sa musela vzdať. Mrkvu, paradajky, hrášok, teda také veci, čo bežne jeme, som už nemohla. Alebo rezance do polievky – aj tých som sa musela vzdať. Bolo to nastavenie, ktoré som musela pochopiť a prispôsobiť sa mu.
Ako prijala vaša rodina, že ste odrazu začali variť inak?
Manžel to prijal dobre. Ale keď sme išli niekam do hotela, tam som si naozaj nevedela vybrať. V jedálnom lístku bol problém nájsť pre mňa niečo vhodné. Nakoniec som si dala nejakú rybu so šalátom. Alebo každé tri hodiny som potrebovala niečo zjesť, lebo som vedela, že inak budem veľmi unavená a nebude to dobré pre moje telo. Tak som si išla večer o deviatej vypýtať pohár mlieka. Čašník sa na mňa pozeral naozaj s údivom, že si večer nepýtam víno, ale mlieko.
Ale nakoniec ste si zvykli.
Áno. Nie je to nič strašné. Keď to preženiem, tak je to pre tehotnú ženu svojím spôsobom aj dobré. Lebo prestane jesť za dvoch, prestane sa prejedať, a začne jesť zdravo.
To ste potom asi moc nepribrali.
Ja som v tehotenstve dokonca schudla. Dieťa zdravo priberalo, ale ja som mala nakoniec o dve kilá menej ako pred tehotenstvom. Pretože som naozaj rozmýšľala, čo jem a počas celého tehotenstva som sa vďaka tomu cítila veľmi dobre.
Bábätko malo dobrú váhu?
Áno. O to viac ma môj gynekológ sledoval, aby bolo dieťa v poriadku. A bolo.
Po pôrode ste sa s chuťou vrátili k predošlej strave?
Nie. Zvykla som si na zdravšie stravovanie a dodnes sa stravujem tak, ako počas tehotenstva.
Kedy sa váš cukor dostal späť do normy?
Hneď po pôrode. Na druhý deň ráno som síce mala veľmi vysokú hladinu glykémie, oveľa vyššiu, ako som mávala predtým, preto mi ju začali merať každé tri hodiny. Ale večer už bolo všetko v poriadku, tehotenská cukrovka bola preč. Sledovali ma až do konca môjho pobytu v pôrodnici.
Upozornili vás na riziko, že môžete mať s cukrom problém aj v budúcnosti?
Len jeden doktor, ktorý ani nebol mojím ošetrujúcim lekárom, mi medzi rečou na piaty deň v pôrodnici povedal, že mám nábeh nielen na tehotenskú cukrovku v prípade ďalšieho tehotenstva, ale aj na tú „trvalú“ cukrovku druhého typu. Aj keď nemáme cukrovku v rodine. Ale nikto mi už nepovedal, že mám chodiť na kontroly pravidelne po celý zvyšok života. To som sa dozvedela až vďaka Dôvere, ktorá ma na to upozornila. Som za to svojej zdravotnej poisťovni vďačná, lebo by som nechcela mať cukrovku, keď nemusím.
Alexandra Pevalová
Je spoluautorkou myšlienky a organizátorkou jedného z najväčších podujatí pre všetky ženy, ktoré túžia rásť - Umenie byť ženou. Prvé dieťa mala v šestnástich rokoch a popri starostlivosti oň dokázala s výbornými výsledkami zvládnuť štúdium na strednej i vysokej škole. Ženy podporuje v ich snahe zvládnuť aj to, čo sa na prvý pohľad zdá byť nemožné.
Tehotenská cukrovka
- Oficiálne štatistiky uvádzajú výskyt v 4 % tehotenstiev, realita podľa dát Dôvery je 12 až 13 %.
- Pre ženu zvyšuje riziko, že sa u nej počas života objaví cukrovka 2.typu.
- Žena s tehotenským diabetom by preto po pôrode mala do pol roka absolvovať kontrolné vyšetrenie, reálne naň do roka príde ani nie tretina z nich.
- Následne by mala byť pre kontrolu cukru v krvi sledovaná celoživotne.
- Pomoc nájde v programe DôveraPomáha diabetikom.
- viac informácií na www.dovera.sk/cukrovka
