Cukrovka sa dá rozchodiť

Ráno bez niekoľkokilometrovej prechádzky si už ani nevie predstaviť.

Publikované 26. 06. 2019

DSC_4943ux.jpg Prihlásila sa do turistického oddielu a dvakrát týždenne chodí cvičiť. Pani Emília má 62 rokov, z toho posledné tri ju sprevádza cukrovka. 

O tom, že práca na nočné zmeny zvyšuje pravdepodobnosť vzniku cukrovky 2. typu, už vedci nepochybujú. Aj pani Emília pracovala na zmeny, predtým než jej zistili cukrovku. „Bolo to pri jednej z lekárskych prehliadok. Nalačno som mala cukor 10. Opakovaný odber zvýšenú glykémiu potvrdil. A tak som začala navštevovať diabetologičku,“ začína svoje rozprávanie pani Emília.

DSC_6251up.jpg

Skutočnosť, že sa zaradila medzi diabetikov, ju nešokovala. Cukrovku druhého typu mali totiž obaja jej rodičia. „Určite to nebolo príjemné zistenie, ale vedu som z toho nerobila. Moji najbližší  zareagovali veľmi dobre. Od začiatku ma podporovali v zmene životného štýlu,“ približuje veselá dáma.

Pani Emília sa s cukrovkou snažila popasovať hneď od začiatku. Sama si o nej naštudovala množstvo informácií, snažila sa dávať si pozor na stravu, začala sa viac hýbať. „Veľmi mi pomohli aj edukácie, na ktoré som sa prihlásila, keď mi moja doktorka odporučila program DôveraPomáha diabetikom. Nebyť edukácií, nenachodila by som toľko. Ráno sa zobudím a idem hneď na prechádzku. Prihlásila som sa aj do turistického oddielu, na túry chodievame každý týždeň. Alebo som v záhrade,“ hovorí pani Emília, ktorej sa podarilo schudnúť šesť kíl.

Vďaka pohybu a vyváženej strave má cukor v norme a cíti sa vynikajúco. Stíha aj cvičiť, spievať v spevokole a pomáhať so starostlivosťou o sedem vnúčat. „Edukácie ma naučili pozerať sa na zloženie potravín a mnoho ďalších užitočných vecí. Veľmi sa mi páčilo, že sa nás tam stretávalo viacero a vymieňali sme si svoje skúsenosti. Na prechádzky volám aj kamarátky. Pýtajú sa ma, či ma z toľkej chôdze nebolia kolená. Vždy im na to odvetím, že to stačí rozchodiť,“ smeje sa. 

Očami Edukátorky Jarmily Havrilovej

D03_7535.JPG Je to v prvom rade zásluha pacientov, ak sa im podarí dosiahnuť  to, čo si predsavzali. Väčšinu diabetikov prekvapí, čo všetko obsahuje sacharidy aj napriek slanej chuti. Stravovanie je to, čo ich zaujíma najviac. Na edukáciách dávam pacientom praktické rady. Napríklad krájať si tenšie plátky chleba, pečivo rozkrojiť napoly, aby vznikli dva kusy - ak sú zvyknutí na dve pečivá. Dôležité je už pred začiatkom varenia myslieť na primerané porcie a nevariť priveľa. 

Diabetes je diagnóza, pri ktorej človek nesmie byť lenivý. Mal by viesť aktívny život, chodiť pešo alebo na bicykli všade, kam sa dá, fyzicky pracovať. Nemôže sa vyhýbať bežným činnostiam v domácnosti, naopak, mal by ich vyhľadávať. Ak má diabetik psíka, je to skvelá príležitosť ostať aktívnym. Ak  venčenie povýši na svoju povinnosť, zhodí nejedno kilo a ku všetkému si ešte aj získa lásku domáceho maznáčika.