Liečba, prevencia a kontrola

Liečba cukrovky závisí od toho, koľko inzulínu telu chýba. Ak nestačí zmena životosprávy, väčšinou je potrebná liečba tabletami. Vo väčšine prípadov je v liečbe možná až trojkombinácia tabliet. Ak tablety už nepôsobia, pacient prechádza na inzulín.

Užívajte lieky tak, ako vám ich predpísal lekár. Lieky na dlhodobé ochorenia sa musia užívať pravidelne, nie podľa toho, ako sa v daný deň cítite. Nepravidelné užívanie liekov znamená stratený čas pri zvládaní ochorenia.

Na liečbu cukrovky sa využívajú tabletky, ktoré znižujú hladinu glukózy v krvi, tzv. perorálne antidiabetiká (skratka PAD). Ich užívanie v žiadnom prípade nenahrádza diétu, fyzickú aktivitu a ostatné režimové opatrenia.

Vždy upozornite všetkých lekárov, ktorí sa o vás starajú, aké lieky užívate. Niektoré lieky proti zrážaniu krvi (liečivo sa volá klopidogrel) by ste bez vedomia a rozhodnutia vášho lekára nemali užívať zároveň s liekmi proti žalúdočným vredom (napr. liečivo omeprazol) alebo na úpravu srdcovej frekvencie (napr. liečivo amiodarón). Môžu vám vážne poškodiť zdravie.

Včasné začatie inzulínovej liečby môže pomôcť výrazne znížiť riziko rozvoja chronických komplikácií cukrovky. Inzulín je najúčinnejším liekom na zníženie vysokej hladiny krvného cukru.

Inzulín si aplikujte inzulínovými perami do podkožného tkaniva brucha, ramena alebo stehna. Pri aplikácii inzulínu je nevyhnutné striedať miesta vpichov.

Pri svedomitej samokontrole, dodržiavaní zásad racionálneho stravovania a rád vášho diabetológa alebo edukátora sa môžete liečbe inzulínom úplne vyhnúť alebo ju aspoň oddialiť.

Výskyt cukrovky veľmi rýchlo narastá a nadobúda rozmery epidémie. Kým v roku 1985 bolo vo svete evidovaných približne 30 miliónov diabetikov, prognózy uvádzajú, že v roku 2025 ich počet presiahne 333 miliónov.

Pri cukrovke je každý v podstatnej miere pánom svojho ochorenia. Ak dodržiava zásady správnej životosprávy, môže žiť ako normálny človek. Úpravou stravy dokáže regulovať glykémiu, prípadne aspoň znížiť potrebu liekov.

Pri tejto diagnóze je dobré jesť viackrát denne po menších porciách, čo pomáha ustáliť hladinu cukru v krvi. Diabetik musí zaradiť do jedálnička bielkoviny, tuky aj cukry v presných denných dávkach. Zloženie jeho stravy by malo byť 45% sacharidov, 35% tukov a 20% bielkovín. Jednoduché cukry spôsobujú rýchle výkyvy hladiny cukru v krvi. Preto by mali byť konzumované skôr komplexné sacharidy napr. v celozrnných produktoch, strukovinách, kde je ich výskyt spojený aj s prítomnosťou vlákniny. Tá zabezpečí, že sa sacharidy pomalšie vstrebávajú do krvi a nárast glykémie nie je po jedle príliš prudký. Vhodné je sledovať potraviny s nízkym glykemickým indexom.

Výživa diabetika by mala byť doplnená o dostatočné množstvo vitamínov A,B,C,D (nedostatok vitamínu D môže u diabetika výrazne zvýšiť riziko kardiovaskulárnych ochorení) a E, minerály (hlavne horčík, zinok) a stopové prvky. Významné postavenie má chróm, ktorý je dôležitý pre normálne fungovanie tvorby inzulínu a podporuje jeho účinok. Hlavne v zimných mesiacoch je vhodné doplniť a podporiť ich prirodzený príjem z ovocia a zeleniny aj výživovými doplnkami.

Povinnosti diabetikov

1. každý deň sa riadiť všetkými odporúčaniami zdravotníckeho tímu
2. každý deň kontrolovať svoj zdravotný stav
3. naučiť sa dôsledne vykonávať osobnú starostlivosť (vedieť sa sám o seba postarať)
4. naučiť sa dôsledne vykonávať sebakontrolu (selfmonitoring) glykémie, glykozúrie, acetonúrie
5. naučiť sa meniť liečbu vzhľadom na zistené výsledky sebakontroly (selfmonitoringu)
6. pravidelne kontrolovať svoje nohy
7. zmeniť životný štýl - dbať na správny výber jedál, pravidelne kontrolovať telesnú hmotnosť, denne cvičiť, prestať fajčiť, prestať piť alkohol
8. pravidelne navštevovať diabetologickú ambulanciu
9. po odporúčaní diabetológa, pravidelné absolvovať všetky potrebné vyšetrenia u špecialistov, vrátane oftalmológa, neurológa atď.
   
10. poznať situácie, keď je nutné navštíviť diabetologickú ambulanciu ihneď
11. so zdravotníckym tímom pravidelne hovoriť o problémoch a svojom živote s cukrovkou
12. informovať rodinu a priateľov o svojich potrebách, ktoré vyplývajú z ochorenia cukrovky
13. hovoriť so zdravotníckym tímom, s inými diabetikmi, zapojiť sa do činnosti pacientskych organizácií, čítať časopisy, publikácie a články o cukrovke
14. ak niektoré otázky ešte stále nie sú dostatočne jasné, opýtať sa znova
    

Medzi aktívne prístupy pri liečbe cukrovky patrí samokontrola. Spočíva v dennej snahe pacienta zvládať príznaky, fyzické a psychické dôsledky, liečbu a zmeny životného štýlu, ktoré sú spojené so životom so zdĺhavým ochorením.

Poučenie o príčinách choroby a princípoch liečby je súčasťou starostlivosti o pacienta. Úlohou lekára je oboznámiť pacienta s režimovými opatreniami, spôsobom a rozvrhom podávania liekov a tiež vysvetliť, ako môže jeho ochorenie pokračovať a akú má prognózu.

Samokontrola (selfmanažment) je dôležitý z niekoľkých dôvodov:

• cukrovka je veľmi vážne ochorenie, bez aktívnej spolupráce pacienta je prakticky neliečiteľné
• „nebolí" a pomerne dlhý čas sa prejavuje iba v laboratórnych výsledkoch,
• je to ochorenie, ktoré je potrebné deň po dni kontrolovať a monitorovať - či už ide o monitoring glykémií, hmotnosti či pohybu. To kladie na pacienta veľké nároky, pretože on zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe (úpravy diéty, úpravy dávok inzulínu). Ak je selfmanažment správny a pacient dobre spolupracuje, mimo ordinácie by mal byť sám sebe predĺženou rukou lekára na základe jeho pokynov a odporúčaní
• liečba diabetu a najmä jeho komplikácií extrémne zaťažuje každý zdravotný systém. Náklady vynaložené na individuálnu a skupinovú edukáciu zameranú na liečbu a prevenciu sa logicky vrátia v usporených výdavkoch za liečbu a sociálnu starostlivosť

Dôležité kroky samokontroly:

1. Najdôležitejším cieľom liečby je znížiť hladinu cukru v krvi na normálne hodnoty - 4,5 až 7,5 mmol/l. Ak má byť liečba cukrovky úspešná, musí sa na nej podieľať sám pacient, jeho rodina i lekár, ktorí tvoria fungujúci partnerský trojuholník.
2. Strava (diétne opatrenia) - Odporúčanú stravu je nutné upraviť podľa veku, typu práce, náplne voľného času, pohybových zvyklostí, ostatných chorôb aj rodinných stereotypov.
3. Pohybové a režimové opatrenia - Fyzická aktivita a pohyb by mali byť samozrejmou súčasťou životosprávy. Treba vyberať aktivity, ktoré sú vhodné vzhľadom na celkový zdravotný stav, zdatnosť, šport by sa mal podieľať na dosiahnutí čo najlepšej glykémie. Vo všeobecnosti sa diabetikom odporúčajú cvičenia, ktoré zaťažujú veľké svalové skupiny a prevláda v nich vytrvalostná športová aktivita. Jej časové rozmedzie by malo trvať 30 až 60 minút + 5 až 10 minút rozcvičenie a vyklusanie. Pohyb zaraďte najmenej 3-krát do týždňa, v ideálnom prípade denne.