Situácie v živote diabetika

Spokojnosť v práci a zárobok sú súčasťou psychickej pohody človeka. U pacienta s cukrovkou to platí dvojnásobne.

U diabetikov, ktorým diabetes bol diagnostikovaný až v neskoršom veku, sa naskytne niekoľko zásadných otázok

Mám pri pracovnom pohovore prezradiť, že som diabetik?

Fakt, že trpíte diabetom, je vaša súkromná vec! Ak vás ochorenie obmedzuje, buďte férový a žiadajte len o pozíciu, na ktorú stačíte a pravdivo referujte o svojom zdravotnom stave už pri prijímacom pohovore.

Musím cukrovku nahlásiť zamestnávateľovi?

Zo zákona vám táto povinnosť nevzniká. Môže sa ale stať, že kvôli svojmu zdravotnému stavu budete musieť odmietnuť určitý typ činnosti alebo napr. služobnú cestu. Pri tejto príležitosti vás môže zamestnávateľ oprávnene prepustiť z dôvodu, že vám váš zdravotný stav neumožňuje vykonávať zadanú prácu.

Môžu ma z práce kvôli diabetu prepustiť?

Ak nemáte žiadne komplikácie a môžete naďalej vykonávať svoju činnosť, zamestnávateľ vás iba kvôli diagnóze diabetu prepustiť nesmie. Táto skutočnosť by sa považovala za diskrimináciu.

Nevhodné zamestnania pre diabetikov

Zo zákona nevzniká pre diabetika žiadny zákaz činnosti, iba v prípade, že v krátkom čase prekonal viac hypoglykémií za sebou a kontrola zdravotného stavu u závodného lekára, diabetológa, alebo očného lekára sa odôvodnene na podozrenie rizík pri riadení motorových vozidiel preukáže, môže taký pacient získať dočasné obmedzenie vodičského preukazu.

Samotná liečba inzulínom nie je dôvodom pre získanie invalidného dôchodku, vedú k nemu až prípadné komplikácie spôsobené diabetom, ako je napríklad strata zraku, zhoršená pohyblivosť, gangréna atď.

Najväčším rizikom pre diabetika za volantom je hypoglykémia a jej komplikácie. Ohrozuje nielen samotného vodiča, ale zároveň aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Prinášame vám preto k tejto téme odporúčania Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo 19.1.2018 vyhlášku, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MVSR č.9/2009 Z.z., zákona o cestnej premávke. V nej je zdravotná spôsobilosť pre vedenie motorového vozidla vylúčená pre osoby :

• u ktorých sa vyskytuje opakovaná hypoglykémia
• s diagnostikovaným syndrómom neuvedomenia si hypoglekémie alebo
• u ktorých pri opakovanej ťažkej hypoglykémii neuplynuli tri mesiace od poslednej príhody

Vodič, ktorý má diabetes (chce mať vydaný či obnovený vodičský preukaz) a užíva lieky, pri ktorých je riziko vyvolania hypoglykémie, si teda musí uvedomovať riziko spojené s hypoglykémiou a najmä musí vedieť tento stav ovládať. Podpisuje preto u svojho diabetológa „Čestné vyhlásenie pacienta s diabetom“ ako potvrdenie o tom, že bol poučený  a porozumel, aké povinnosti mu z daného stavu vyplývajú.

Vytlačte a vyplňte si znenie čestného vyhlásenia s potvrdením vášho diabetológa TU.

Výťah zo spomínanej vyhlášky Ministerstva vnútra SR nájdete TU.

Čo je hypoglykémia? 

Len na zopakovanie: Hypoglykémia je nízka hladina cukru v krvi. U diabetika ide o glykémiu nižšiu ako 3,9 mmol/l.  Hypoglykémia sa rozvíja náhle, v úvode s varovnými signálmi. Delí sa na ľahkú a ťažkú. Pri častých a ťažkých stavoch sa objavuje aj syndróm neuvedomovania si hypoglykémie.

Na čo myslieť a ako predísť hypoglykémii

(rady sformulované Slovenskou diabetologickou spoločnosťou)

Bez merania glykémie nesadať za volant

• Pred samotným začatím jazdy by si mal diabetik skontrolovať glykémiu. Hodnota by mala byť aspoň 5,0 mmol/l . Následne by si mal glykémiu kontrolovať každé 2 hodiny počas jazdy (samozrejme musí predtým zastaviť na bezpečnom mieste) a tiež vždy, keď pociťuje varovné príznaky hypoglykémie.
• Pred jazdou by mal diabetik uvážiť, či riziko hypoglykémie nie je zvýšené nedávnymi okolnosťami (napr. predošlá väčšia fyzická aktivita, ktorá môže mať určitý dobeh, opomenuté alebo nedostatočné jedlo pred jazdou, nedostatočná  porcia jedla k podávanej liečbe, aktívne tráviace ťažkosti ako hnačka, vracanie, nechutenstvo a pod.)

Nešoférovať sám

• Je vhodné, aby diabetik nejazdil sám, ale aby bol doprevádzaný rodinným príslušníkom, kolegom, známym, ktorý je informovaný o jeho ochorení a schopný včas a adekvátne pomôcť, resp. prebrať riadenie vozidla.

Nezabúdať mať pri sebe rýchlo vstrebateľné cukry

• Je potrebné, aby pacient vždy pri sebe nosil glukomer a jedlo s obsahom rýchlo vstrebateľných sacharidov (napr. džús, cukrom sladený nápoj), ale aj stredne rýchlo vstrebávaných sacharidov a bielkovín (napr. chlieb so syrom alebo so šunkou).
• Diabetik by mal pamätať na pravidelný prísun plánovaného jedla.

Viesť si záznamy

• Diabetik by si mal viesť o nameraných hodnotách glykémií záznamy.
• Monitorovanie glukózy v krvi je výlučne zodpovednosťou pacienta i preukázanie sa, že si túto povinnosť splnil.  V právnych predpisoch nie je uvedené, akým spôsobom má vodič diabetik preukázať, že si urobil povinnú samokontrolu. Odporúčame pravidelne si odmerané glykémie zapisovať alebo mať pri sebe elektronický záznam napríklad v pamäti glukomera alebo iného technického zariadenia. Potrebné je aktualizovať i čas a dátum v pomôcke.

Každú epizódu hypoglykémie nahlásiť lekárovi

• Diabetik, ktorý je vodič, by mal svojmu diabetológovi alebo všeobecnému lekárovi nahlásiť každú epizódu ťažkej hypoklygémie, vytrácajúce sa vnímanie varovných príznakov hypoglykémie, ale aj častejšie sa vyskytujúce ľahké hypoglykémie, ako aj dopravnú nehodu. Obzvlášť, ak mohla súvisieť s hypoglykémiou.

Prvá pomoc pri príznakoch začínajúcej hypoglykémie za volantom

Ak diabetik šoféruje, je potrebné: 

• ihneď zastaviť a zaparkovať vozidlo na bezpečnom mieste
• vybrať kľúč zo zapaľovania, presadnúť si na sedadlo spolujazdca alebo dozadu (z dôvodu, keby sa hypoglykémia prehlbovala a pacient by strácal schopnosť adekvátneho rozhodovania sa a mohol by sa rozhodnúť pokračovať v jazde)
• zmerať si glykémiu
• prijať rýchlo vstrebateľné sacharidy (napr. 1,5 dcl ovocného džúsu alebo cukrom sladeného nápoja alebo 1,5 lyžice hroznového cukru)
• po 15 minútach skontrolovať glykémiu a podľa výsledku, ak sa glykémia neupravila, zopakovať príjem sacharidov
• po úprave glykémie (> 5 mmol/l), prijať ešte 15 g sacharidov a bielkovinu (napr. chlieb so šunkou alebo so syrom)
• jazdu nezačať skôr ako po 30 - 45 minútach po úplnom vymiznutí príznakov a presvedčení sa o schopnosti riešiť bežné úlohy. Pacient sa môže napríklad sám otestovať, že vie riešiť bežné matematické príklady a správne vyhodnotiť situáciu.

Zdroj: materiály Slovenskej diabetologickej spoločnosti, 2018
www.diaslovakia.sk

Cukrovka nie je prekážkou v cestovaní, len je dôležité starostlivo zbaliť všetky potreby spojené s cukrovkou:

• mať kvalitne vybavenú cestovnú lekárničku
• zistiť si včas dostupnosť zdravotnej starostlivosti v mieste pobytu

Bežné zdravotné problémy ako hnačka, zvracanie, horúčka, môžu diabetikovi spôsobiť závažné zdravotné komplikácie. Základné liečebné opatrenia pre tieto prípady by ste mali vedieť určite ešte pred vycestovaním. 

Veľmi dôležité je dostatočné poistenie liečebných nákladov. Overte si typ dohodnutého poistenia (úraz, hospitalizácia, zubné ošetrenia, doprava do nemocnice, preprava do vlasti a pod.) 

Nezabudnite si vziať telefónny kontakt na poisťovňu, s ktorou máte uzatvorené cestovné poistenie. Významná je tiež znalosť časového posunu, postupné prenastavenie dávok inzulínu skonzultujte vopred so svojim diabetológom.

Informujte sa o charaktere stravovania aj z hľadiska hygienickej úrovne zeme. Majte so sebou rezervné jedlo vo forme trvanlivých potravín obsahujúcich sacharidy, napr. sucháre, tyčinky, ovocné pyré v tube, apod.

Pokiaľ cestujete lietadlom, všetky potreby pre liečbu diabetu majte v príručnej batožine . Náhradný inzulín a rezervné pero umiestnite do inej príručnej batožiny pre prípad, že by ste niektorú batožinu stratili. Nízka teplota v batožinovom priestore lietadla by inzulín zničila!

Inzulín (v perách a ani rezervný) nikdy nenechávajte v aute a na miestach, kde môže dôjsť k extrémnym teplotám! Taktiež glukometer môže byť v extrémnych teplotách nefunkčný. 

Z dôvodu bezpečnostných opatrení budete pri kontrole potrebovať doklad od svojho diabetológa o ochorení, nutnom užívaní inzulínu a jeho aplikácii v priebehu letu na palube, a to aj v anglickom jazyku (príp. aj v inom jazyku z hľadiska destinácie). 

Veľmi dôležitá je informácia o prístrojoch , ktoré si beriete na palubu, teda o dávkovacom pere, inzulínovej pumpe, glukometry a ďalších spotrebných materiáloch.

Inzulínovú pumpu počas kontroly neodpájajte a nedávajte k ostatným príručným batožinám na pás RTG zariadenia. Kontrolnému pracovníkovi vysvetlite, že pumpu odpojiť nemôžete, keďže ju musíte mať pripojenú k telu.
Náhradný inzulín a všetky ostatné lieky majte v originálnom balení.

Pred aplikáciou inzulínu, alebo meraním glykémie na palube najskôr informujte obsluhujúci personál lietadla, aby ste nevyvolali medzi spolucestujúcimi zbytočnú paniku. 

Preukaz diabetika noste stále so sebou, uľahčuje to komunikáciu so zdravotníkmi pri akýchkoľvek zdravotných problémoch. Taktiež doklad o poistení, telefónne číslo a adresu na svojho diabetológa noste stále pri sebe.

Pohyb a šport pomáha človeku nájsť stratenú rovnováhu medzi príjmom a výdajom energie, medzi rozvojom telesných a duševných schopností, prináša uvoľnenie a spokojnosť. Patrí teda do života súčasného človeka bez ohľadu na to, či má alebo nemá cukrovku.

Jediný rozdiel medzi človekom s cukrovkou a človekom bez cukrovky je v tom, že diabetik musí o pohybe a športe viac premýšľať, pretože telesný pohyb ovplyvňuje glykémiu. Pri pohybe potrebujeme energiu. Túto energiu obvykle získavame chemickým spaľovaním glukózy. Pohyb teda spôsobuje spotrebu glukózy a zníženie glykémie. Výnimkou je situácia, kedy nemáme v tele dostatok inzulínu a naša glykémia je vysoká, väčšinou cez 17 mmol/l. V tomto prípade telo nevie spaľovanie glukózy zvýšiť. Vinou poplašných reakcií sa ale vplyvom pohybu uvoľní do krvi glukóza z pečene a dôjde k zvýšeniu glykémie. Pri vysokej glykémii nie je vhodné so športom začínať, preto je dôležité počkať, než glykémia klesne.

Pri premýšľaní o športe a pohybe musíme uvažovať o dvoch veciach

• o intenzite pohybu
• o dĺžke pohybu

Praktické rady

• Pred pohybom si zmerajte hodnotu glykémie. Ak je nižšia ako 6,0 mmol/l, zjedzte 1 - 2 sacharidové jednotky v závislosti od predpokladanej záťaže.
• Pri liečbe inzulínom sa dávka bolusového inzulínu znižuje o tretinu až polovicu zvyčajnej dávky. Pri viachodinovej záťaži znížte celkovú dávku inzulínu o 20 - 30 %.
• Ak užívate deriváty sulfonylmočoviny, pred pohybom či prácou v záhrade si znížte ich dávku na polovicu.
• Praktická rada na určenie stupňa záťaže je hovorené slovo. Ak dokážete spievať, zaťaž sa dá zvýšiť. Ak sa pri hovorenom slove zadýchavate, záťaž treba znížiť.
• Pri záťaži je potrebné merať pulz (intenzita námahy by nemala presiahnuť 75 % pulzu pre danú vekovú skupinu). Výpočet maximálneho pulzu zodpovedajúcemu veku = 220 - vek. U väčšiny diabetikov by nemal presahovať 120 - 140 úderov za minútu.
• Ak pravidelne cvičíte a znižuje hmotnosť, dá sa očakávať aj zníženie dávky liekov a dávky inzulínu, lebo sa zlepšuje citlivosť tkanív na telu vlastný inzulín.
• Ak počas cvičenia klesne hodnota glykémie do hraníc normoglykémie (3 - 5 mmol/l), v nasledujúcom období môžete byť ohrozený hypoglykémiou. Ide o situácie, ak sa po športe pokračuje vo fyzickej aktivite.

Pohybová aktivita sa neodporúča za týchto okolností

• Ak je hodnota glykémie vyššia ako 15 mmo/l a v moči sú prítomné ketolátky. Vtedy necvičte, podajte si bolusový inzulín a prijímajte dostatočné množstvo tekutín.
• Pri závažnej retinopatii nedvíhajte ťažké bremená. Je riziko krvácania do sklovca alebo odlúpnutie sietnice.
• Ak máte počas námahy nezvyčajné pocity: závraty, nepravidelnú činnosť srdca alebo dýchavičnosť.
• Pohybová aktivita nie je vhodná jeden deň pred vyšetrením na prítomnosť bielkovín v moči.

Pod tehotenskou cukrovkou rozumieme prvotný prejav cukrovky počas tehotenstva, pričom častosť sa v priemyselných krajinách pohybuje takmer pri 5 % všetkých tehotenstiev. Táto forma môže viesť tak ako už existujúci, zle zastaviteľný diabetes mellitus k značným negatívnym dôsledkom pre nenarodené dieťa, pretože symptómy často ostanú nespozorované. Z tohto dôvodu sú nevyhnutné rutinné kontroly cukru alebo pri zvýšenom riziku aj orálny glukózový tolerančný test na ochranu dieťaťa. Dobrým nastavením krvného cukru pomocou diéty alebo inzulínom sa zabráni následným škodám. K týmto patrí zvýšená miera potratov, novorodenecká hmotnosť nad 4000 g, zväčšené alebo nevyspelé vnútorné orgány, sklon ku klesaniu krvného cukru (hypoglykémia) a znížené hodnoty kalcia v krvi. Celkovo je tým zvýšená úmrtnosť týchto detí. Najdôležitejším opatrením je pozorovanie postihnutého dieťaťa v nemocnici až po stabilizáciu orgánových funkcií.

Symptómy u matky

Veľký problém tohto ochorenia je skutočnosť, že sa u matky neprejavujú takmer žiadne alebo vôbec žiadne nápadné symptómy, takže sa ani nezvažujú žiadne ďalšie opatrenia týkajúce sa diagnózy alebo liečby. Pretože sa cukor často neobjavuje ani v moči, dá sa diagnóza u budúcej matky stanoviť len glukózovým záťažovým testom. Pod glukózovým záťažovým testom rozumieme určenie krvného cukru v krvi nalačno, 30 a 60 min. po podaní 100 gramov glukózy. Nešpecifické symptómy sú napr. zvýšená náchylnosť na infekcie močových ciest alebo zvýšená nevoľnosť spojená s vracaním.

Symptómy u dieťaťa

U dieťaťa sa prejavuje celá rada nápaditostí, ktoré sa však spravidla bez osobitných opatrení ako krvný test, amniocentéza (vyšetrenie plodovej vody) alebo vyšetrenia ultrazvukom nedajú pred narodením spozorovať. Po narodení sa však vyskytujú nasledovné symptómy:

• makrozómia (pôrodná hmotnosť nad 4 500 gramov)
• Cushingoid (tukový vankúš na šiji, rajčinovo - červená pokožka, hustá štica vlasov)
• porucha vývoja orgánov (syndróm dychovej nedostatočnosti spôsobený nedostatkom surfactánu. Pod surfactánom rozumieme povrchovo aktívnu látku, ktorá udržiava otvorené pľúcne mechúriky.)
• príliš vysoká hodnota bilirubínu v krvi a tvorba krvi mimo kostnej drene. Kardiomyopatia (príliš veľké ale príliš málo výkonné srdce)
• hypoglykémia (príliš nízke hodnoty krvného cukru po prestrihnutí pupočníka)
• hypokalciémia s tetániou (príliš nízka hladina kalcia v krvi spojená so svalovými kŕčmi)

Predpôrodná terapia

Stanovenie diagnózy tehotenského diabetes u matky a jeho pedantné nastavenie zmenou stravy alebo inzulínom (krvný cukor nalačno 60-120 mg/ml, postprandiálne pod 140 mg/ml, Hb A1 <7,5, žiadne ketóny v moči). To je obzvlášť dôležité od 24. týždňa tehotenstva, pretože v tejto dobe sa dá ešte nastavením krvného cukru zabrániť nadproporcionálnemu rastu dieťaťa. Neskôr začatá terapia si vyžaduje prísun inzulínu, aby sa zabránilo zvýšenej produkcii inzulínu, a tým nebezpečenstvu zníženej hladiny cukru po pôrode.

U všetkých žien by sa mal glukózový záťažový test urobiť medzi 24. a 28. týždňom tehotenstva.

Pri glukózovom záťažovom teste s hraničnými hodnotami alebo pri patologickom glukózovom záťažovom teste by sa mal krvný cukor budúcej matky prísne upraviť napr. zmenou stravovania alebo - v prípade potreby - inzulínom, pretože tento nemôže prekročiť placentárnu bariéru k dieťaťu.

U 90 % postihnutých matiek sa neskôr vyvíja diabetes 2. typu; u 4 % ostáva látková výmena cukru už hneď po pôrode narušená.