Tieto vyjadrenia považujeme za zámernú dezinterpretáciu, ktorá vyvoláva zbytočné znepokojenie a negatívne reakcie medzi odbornou i laickou verejnosťou.

Od roku 2019 opakovane upozorňujeme na fakt, že problematika rozšírenia indikačného obmedzenia pre preskripciu zdravotníckych pomôcok podskupiny D12 (Glukózový senzor) a D13 (Pomôcky na prenos dát zo senzora) sa roky neriešila. Vyžaduje komplexný prístup a má značný dopad na rozpočet verejného zdravotného poistenia. Preto sme v rámci kategorizácie žiadali priložiť relevantný podklad o predpokladanom počte pacientov, pre ktorých by bola liečba pomocou kontinuálneho monitoringu glukózy prínosom (Klinický doporučený postup liečby pre jednotlivé skupiny pacientov). Tiež považujeme za dôležité vedieť, aký by to malo vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia, prípadne vyčíslenie potenciálnej úspory v budúcnosti. Požadované podklady sme dodnes z ministerstva zdravotníctva nedostali. Pritom MZ SR i zdravotné poisťovne sú zo zákona povinné prihliadať na účelnosť a efektívnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

Nami vznesená námietka voči rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 15.10.2020 , ktorá sa účelovo  zneužíva proti nám, sa vzťahovala výlučne na spôsob, akým MZ SR v tejto veci rozhodovalo. Nenamietali sme obsah návrhu. 

Problém v postupe MZ SR, na ktorý sme upozornili, bol ten, že sa v tomto prípade obišla osvedčená, zaužívaná prax, ktorá má zabezpečiť odbornú kvalitu rozhodnutia kategorizačnej komisie.

MZ SR sa v tomto prípade totiž neobrátilo na príslušné poradné orgány zriadené ministrom a to predovšetkým na kategorizačné komisie a rady, hoci takýto postup bol v minulosti štandardne využívaný a prínosný.

Okrem toho zastávame názor, že nie je správne upraviť len podskupinu D12 bez adekvátneho zohľadnenia zmeny v podskupine D13. Rozhodnutie MZ SR zo dňa 15.12.2020 upravuje množstvový limit a rozširuje indikačné obmedzenia len pre senzory, no bez adekvátnej úpravy podskupiny pomôcok na prenos dát zo senzora. To v praxi znamená, že diabetické dieťa liečené pomocou inzulínového pera bude mať hradené senzory z verejného zdravotného poistenia, ale pomôcku na prenos dát zo senzora (tzv. vysielač) už nie. Napriek tomu, že samotný senzor bez vysielača nefunguje.

Zároveň sa nestotožňujeme s určením maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne len za senzor bez zohľadnenia celkových nákladov na celý systém kontinuálneho merania glukózy. Zdôrazňujeme, že implementácia kontinuálneho monitoringu glukózy do štandardu liečby u pacientov s diabetom je natoľko podstatná téma, že sa má riešiť formou vzájomnej spolupráce všetkých zúčastnených strán.

Dôvera nie je a nikdy nebola brzdou na ceste za lepšou starostlivosťou o pacienta. Naopak, dlhodobo staviame na inovatívnych postupoch, kvalite a efektivite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Svojim diabetickým poistencom prinášame mnohé nadštandardné služby, od roku 2017 tiež robíme skríning (pre)diabetu, ktorým prešlo už viac ako 10 000 pacientov.