Najskôr to vyzeralo, že ani neodštartujeme, autá, ktoré sme potrebovali na preteky, boli totiž v smutnom stave. Jedno nemalo pravé spätné zrkadlo, druhé sa tvárilo, že je v poriadku, až kým sme sa ho nepokúsili naštartovať.  Nakoniec sme však vyrazili.

DSC04882.JPG

Hromy – blesky

V sobotu na štarte sa všetko zdalo byť v poriadku. Čakalo na nás 345 kilometrov rozdelených na 36 úsekov. Prvou chuťovku bol úsek, na ktorom sme štartovali, keď ortuť teplomera ukazovala 33°C a na konci úseku bolo už len 18°C. Ani ten ďalší nebol práve ideálny, pretože sa  vybiehalo do hustého lejaku a oblohu pretínali blesky. Už len pohľad z okna auta vyzeral desivo.

Nie sme z cukru

Bežali sme dňom i nocou, po tme cez cudzie mestá, lesy a polia. Tým šťastnejším sa podarilo pospať si zo dve hodinky pod šírym nebom alebo v aróme prepotených vecí v aute. Tí menej šťastní nespali vôbec. V nedeľu ráno sme mali za sebou presne dve tretiny cesty. Čakalo nás posledných dvanásť úsekov južným Slovenskom.  S ubúdajúcimi kilometrami však narastala teplota vzduchu a tenisky sa lepili na rozpálený asfalt.

Boli ste s nami

V nedeľu večer sme konečne dobehli do cieľa v Bratislave. Šťastní, že sme to celé zvládli napriek všetkému, čo nás po ceste postretlo, v cieli strieľalo šampanské.
A ako sme vlastne dopadli? Hoci sme štartovali so skromným cieľom - PREŽIŤ, náš tím Dôvera deťom skončil na fantastickom 7. mieste z 24 tímov v skupine a v celkovom poradí sme sa umiestnili na 76. mieste zo 190 štartujúcich družstiev.

Už od roku 2014 pravidelne behávame Od Tatier k Dunaju nielen za Dôveru, ale aj za slovenské deti, preto do toho dávame všetko.  A vy ste s nami, našu štafetu totiž tvoria nielen zamestnanci Dôvery, ale aj vy – naši poistenci. Vždy sa nám doteraz podarilo vytvoriť jeden skvelý tím, čo sa dokázal navzájom podržať v tých najťažších chvíľach.