Zdravotníctvo zadarmo?

Ústava SR hovorí: „Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon." Ibaže zákon tieto podmienky jasne nedefinuje. A kým nie je povedané B, stále platí A. Čiže poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia poskytnúť - a zdravotné poisťovne zaplatiť - všetky úkony zdravotnej starostlivosti každému pacientovi, ktorý na to spĺňa podmienky. Nezávisle od toho, koľko peňazí odvádza na zdravotné poistenie.

Prečo teda stále v zdravotníctve nie je dosť peňazí na to, čo garantuje štát svojim občanom v ústave?

Nedoplatky štátu

Kým pracujúci si platia odvody do zdravotnej poisťovne sami vo výške zodpovedajúcej ich príjmom, za tých, ktorí nepracujú, teda za deti, dôchodcov, nezamestnaných, rodičov na materskej dovolenke a podobne, platí odvody štát. Preto sa nazývajú aj poistenci štátu.

V roku 2010 bola platba za poistencov štátu vyše 4,78 percenta z priemernej mzdy, čo predstavovalo 34,56 eura mesačne. Už vtedy sa hovorilo o potrebe jej navýšenia na 5 percent. Stal sa však presný opak. Štát nastavil platby za svojich poistencov na pevnú sumu a platil stále menej, až dosiahol úroveň zhruba 3,15 percenta vymeriavacieho základu, čo v roku 2020 zodpovedalo sume 31,78 eura mesačne. Je to najnižšia suma za posledných desať rokov. Náklady na zdravotnú starostlivosť o týchto poistencov sa pritom pohybovali vo výške okolo 85 eur mesačne. Pri približne jednom milióne poistencov štátu, ktorí sú poistení v zdravotnej poisťovni Dôvera, to predstavuje výpadok približne 53 miliónov eur mesačne.

Pandémia

Tieto výpadky poisťovne dlhodobo pokrývali zo solidárneho systému zdravotného poistenia, čiže z platieb pracujúcich poistencov. Je to tak v poriadku, veď takto má systém fungovať.

V roku 2020 však v dôsledku pandémie ochorenia covid-19 prišlo o prácu približne 70-tisíc ľudí a je tu riziko, že ju stratia aj ďalší. Štát už ale za nich nezaplatil žiadne dodatočné poistné. V rozpočte na rok 2020 totiž stanovil, aký bude jeho príspevok na zdravotnú starostlivosť nepracujúcich bez ohľadu na to, koľko ich pribudne. A podobný scenár ostáva v platnosti aj v roku 2021, hoci pri miernom (ale stále nedostatočnom) navýšení tejto sumy. Dokedy teda budeme schopní pokrývať zvyšujúce sa náklady na zdravotnú starostlivosť pri nedostatočných platbách štátu bez dopadov na pacientov?

Riešenie existuje

Keby dnes platil štát za svojich poistencov 5 percent priemernej mzdy, ako sa diskutovalo v roku 2010, v zdravotníctve by bolo každý rok o 624 miliónov eur viac. To sú sumy, ktoré by umožnili normálne fungovanie zdravotníctva a dokonca aj nejaké investície do rozvoja.

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti či zdravotné poisťovne by tak nemuseli každoročne „žobrať" o dofinancovanie. Prestaňme teda hovoriť o dofinancovaní, hovorme o spravodlivom nastavení platieb štátu za zdravotnú starostlivosť občanov tejto krajiny, aby dokázal skutočne naplniť to, čo im garantoval v ústave - kvalitnú a modernú zdravotnú starostlivosť zodpovedajúcu zdravotníctvu 21. storočia v strednej Európe.

Graf: Porovnanie platieb za poistencov štátu v SR a ČR za uplynulých 5 rokov.