Monika sa na niekoľko dní pripojila ku krízovému intervenčnému tímu občianskeho združenia IPčko. V Dôvere sa okrem iného venuje programu DôveraPomáha diabetikom, ktorého súčasťou je aj podpora duševného zdravia.

„Moja úloha ako členky krízového intervenčného tímu spočívala v poskytnutí okamžitej pomoci človeku, ktorý pociťuje veľmi silné emócie spojené s ohrozením alebo stratou," vysvetľuje.

Hrdinovia s medailami

Zamestnanci Dôvery môžu využiť na dobrovoľnícku činnosť až 5 pracovných dní v roku. Keď sa začala vojna na Ukrajine, pomáhala naša kolegyňa deťom aj dospelým vo Vyšnom Nemeckom, Ubli, Veľkých Slemenciach a v Michalovciach.

„Vyrábali sme napríklad medaily. Pretože sme hrdinovia, ktorí prešli dlhý kus cesty až k hraniciam so Slovenskom. Alebo sme tvorili náramky priateľstva, jednak na odreagovanie, ale aj ako dar pre mamu, ktorá získala kotviaci predmet v záťažovej situácii," opisuje Monika Rusnáková.

Praha hlavní nádraží

Nikdy by nečakala, že sa s niektorým z masy ľudí, z ktorých mnohí cez Slovensko len predchádzali, ešte niekedy stretne. Ale stalo sa!

„Čakám na expres domov, vraciam sa z konferencie v Prahe. V mase ľudí ma spoznáva mamička s deťmi z hraničného prechodu Ubľa. Ďakuje a objíma ma. Dojalo ma to, svet je malý," usmieva sa dobrovoľníčka z Dôvery. Za príležitosť, profesionalitu a obetavosť ďakuje zase ona všetkým dobrovoľníkom z IPčka.

Monike utkvelo v pamäti viacero situácií, ktoré z nej asi tak ľahko nedostane:

· Tehotná žena so synom a psíkom žiali za manželom, ktorý ostal v boji.

· Chlapček s klaustrofóbiou odmieta nastúpiť do autobusu bez ocka - rovnako rozdelení kvôli vojne.

· Užialená a sklamaná rodina, ktorá sa mala uchýliť k blízkym zisťuje, že ruské vojská vnímajú ako záchrancov Ukrajiny.

· Paralyzovaný starší manželský pár: „ Ako mohol Boh toto dopustiť ?"

· Floristke Oli sa neozýva priateľ - rodičia aj súrodenci zahynuli pri autonehode.

· Mladá žena s deťmi vo veľkej panike: „Musím sa hneď vrátiť naspäť, nechala som tam nevládnych rodičov."